Kategória: Blog o rastlinách

Čo je kultivar

Často sa v našej praxi stretávame s tým, že zákazníci nerozumejú názvom rastlín, kontaktujú nás, že chcú napríklad základnú formu a nevedia ktorá z ponuky to je. Poďme si teda vysvetliť, ako to s tým názvami a kultivarmi rastlín je.

Čo je kultivar a ako vzniká?

Kultivar je termín používaný v záhradníctve, botanike a poľnohospodárstve na označenie konkrétneho kultivovaného variantu rastlín. Ide o rastliny, ktoré boli vyšľachtené alebo selektované na základe jedinečných vlastností, ako sú farba kvetov, tvar listov, odolnosť voči chorobám, výnos alebo rastové vlastnosti. Slovo „kultivar“ vzniklo spojením slov kultivovaný a varieta (varianta). Pri ovocných druhoch sa používa označenie odroda. Tieto rastliny zohrávajú významnú úlohu v záhradníctve, keďže prinášajú rôznorodosť a umožňujú pestovateľom prispôsobiť výber rastlín podľa ich potrieb a vkusu.

Píše sa za vedecký (botanický) názov obyčajným písmom s veľkým prvým písmenom a uzatvára sa do jednoduchých úvodzoviek. Príklad: Cedrus atlantica ´Glauca Pendula´. Teda Cedrus atlantica je základný botanický názov druhu a ´Glauca Pendula´ označuje konkrétny kultivar. Pokiaľ zákazník zháňa základný druh, tak ten pri správnom označovaní nikdy nemá názov v úvodzovkách.

Cedrus atlantica ´Glauca Pendula´

Ako vzniká kultivar?

Vývoj kultivaru je zložitý proces, ktorý zahŕňa vedomú selekciu, šľachtenie a rozmnožovanie rastlín s cieľom zachovať ich špecifické vlastnosti. Tento proces môže zahŕňať:

      1.   Selekciu z prírody

Niektoré kultivary vznikajú náhodou v prírode, kde sa v populácii objaví rastlina s výnimočnými vlastnosťami, napríklad nezvyčajnou farbou kvetov alebo lepšou odolnosťou. Tieto rastliny sa odoberú z prirodzeného prostredia a ďalej množia.

      2.   Kríženie rastlín

Kríženie je proces, pri ktorom sa kombinujú vlastnosti dvoch rodičovských rastlín. Pestovatelia zámerne opeľujú kvety vybraných rastlín, čím dosiahnu kombináciu požadovaných vlastností u ich potomstva. Tento spôsob je bežný pri vývoji nových okrasných a úžitkových druhov.

      3.   Mutácie (mutagenéza)

Mutácie vznikajú prirodzene alebo môžu byť umelo vyvolané napríklad chemickými látkami alebo žiarením. Ak mutácia vedie k želaným vlastnostiam, takýto jedinec sa rozmnoží, aby vznikol nový kultivar.

      4.   Tkanivové kultúry

Moderné technológie umožňujú pestovať rastliny z malých kúskov rastlinného pletiva v laboratórnych podmienkach. Tkanivové kultúry zabezpečujú, že každý nový jedinec má identické vlastnosti ako materská rastlina. Tento spôsob je obzvlášť vhodný pri množení vzácnych a pomaly rastúcich rastlinách.

Prečo sú kultivary dôležité?

Kultivary prinášajú mnoho výhod:

   •       Dekoratívny účel: Vyšľachtené pre krásu, zaujímavé tvary či farby, zdobia záhrady, parky a interiéry.

   •       Odolnosť: Niektoré kultivary sú špeciálne vyšľachtené na odolnosť voči škodcom, chorobám alebo nepriaznivým podmienkam.

   •       Produktivita: V poľnohospodárstve zabezpečujú vyššie výnosy, lepšiu chuť či dlhšiu skladovateľnosť plodín.

   •       Prispôsobenie lokalite: Šľachtenie umožňuje prispôsobiť rastliny podmienkam konkrétnej oblasti, čím sa zlepšuje ich rast a výnos.

Rozdiel medzi kultivarom a druhom

Druh je základnou biologickou jednotkou, ktorá zahŕňa všetky prirodzene sa vyskytujúce jedince s podobnými znakmi a schopnosťou vzájomne sa rozmnožovať. Kultivar je oproti tomu umelý koncept – výsledok ľudskej intervencie a šľachtenia, pričom jeho vlastnosti sa zachovávajú iba špecifickými metódami rozmnožovania, napríklad vegetatívnym množením.

Základné univerzálne pojmy pre kultivary:

Aurea – žltý

Glauca – modrý

Pendula – previslý

Variegata – biely okraj alebo časti listov

Curls/curly – kučeravé ihlice

Príklady kultivarov

Niektoré známe kultivary zahŕňajú:

   •       Magnolia ´Yellow Bird´: Najžltšia magnólia. Výsledkom šľachtenia sú sýto žlté kvety.

   •       Morus nigra ´Trnavská´: Najžiadanejší kultivar moruše čiernej. Vyznačuje sa veľkými (3 až 5cm), čiernymi plodmi.

   •       Pinus strobus ´Tiny Curls´: Trpasličí kultivar borovice so skrútenými, modro-zelenými ihlicami.

Magnolia ´Yellow Bird´
Magnolia ´Yellow Bird´
Morus nigra ´Trnavská´
Pinus strobus ´Tiny Curls´

Kultivary sú teda výsledkom dlhoročnej práce šľachtiteľov, ktorí prispievajú k rozmanitosti a kvalite našich záhrad, polí a sadov. Pochopenie toho, čo je kultivar a ako vzniká, nám umožňuje lepšie si vážiť pestované rastliny a oceniť úsilie, ktoré stojí za ich vývojom. Ak hľadáte unikátnu rastlinu do svojej záhrady, skúste si vybrať kultivar – výsledok kombinácie prírody a ľudskej kreativity.

Hľadajte, pestujte a objavujte jedinečnosť rastlín!

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Lipy: Stromy plné života, spájajú krásu, tradíciu a ekologický význam.

Lipa je jedným z najtradičnejších stromov strednej Európy a symbolom hlboko zakoreneným v kultúre aj prírode. Jej prítomnosť v parkoch, záhradách či na dedinských námestiach prináša nielen estetickú hodnotu, ale aj dôležité ekologické benefity. Lipy (rod Tilia) patria medzi najvýznamnejšie a najobľúbenejšie stromy našich krajín. Okrem ich majestátneho vzhľadu a nádhernej vône sú neoddeliteľnou súčasťou ekosystému, poskytujúc cenné zdroje pre včely a ďalšie opeľovače. V tomto článku sa zameriame na význam lipy, najmä jej druhy, ktoré prospievajú nielen včelám, ale aj ľuďom.

Lipa malolistá a veľkolistá – opory našich ekosystémov

Dva najznámejšie druhy lipy v strednej Európe sú lipa malolistá (Tilia cordata) a lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos). Tieto stromy sú dominantnými druhmi rodu Tilia v našich podmienkach. Prirodzene sa vyskytujú v lesoch, na lúkach a sú neodmysliteľnou súčasťou krajiny i miest.

Lipa malolistá často označovaná aj ako srdcovitá, je známa svojimi menšími listami s typickým srdcovitým tvarom. Kvitne zvyčajne v druhej polovici júna. Jej drobné kvety sú bohaté na nektár a lákajú obrovské množstvo včiel. Okrem včiel je tento strom prínosný aj pre iné druhy hmyzu, ako sú motýle či čmeliaky, čím podporuje biodiverzitu. Je odolný voči znečisteniu a dobre znáša mestské prostredie, čo z neho robí ideálny strom na výsadbu pozdĺž ciest alebo v mestských parkoch.

Lipa veľkolistá

Lipa veľkolistá kvitne už v prvej polovici júna, teda o niečo skôr a je známa svojimi väčšími listami a kvetmi. Rovnako ako lipa malolistá, aj tento druh ponúka bohatý zdroj nektáru, ktorý je základom pre výrobu vysoko ceneného lipového medu. Táto lipa je mohutnejšia a majestátnejšia, často sa vysádza v historických parkoch a na miestach, kde jej krása môže vyniknúť. Poskytuje hustý tieň, ktorý ocenia nielen ľudia, ale aj zvieratá v horúcich letných dňoch.

Tieto dva druhy spoločne zabezpečujú dlhšie obdobie kvitnutia, čím poskytujú potravu pre včely aj iné opeľovače v kľúčovom období roka.

Avšak existuje skupina líp, ktoré si zaslúžia rovnako veľkú pozornosť– lipy ktoré kvitnú neskôr.

Lipa mongolská a lipa Henryho – poklady neskorého leta

Okrem klasických druhov sú mimoriadne zaujímavé aj netradičné lipy, ktoré obohacujú náš ekosystém svojím neskorším kvitnutím. Kým lipa malolistá a veľkolistá kvitnú začiatkom leta, menej známe druhy, ako sú lipa mongolská (Tilia mongolica) a lipa Henryho (Tilia henryana), vynikajú neskorším kvitnutím. Tieto druhy sú ideálne pre pestovateľov, ktorí chcú zabezpečiť potravu pre opeľovače aj v období, keď už väčšina iných rastlín odkvitla.

Lipa Mongolská
(Tilia mongolica)

Lipa mongolská je fascinujúci druh pochádzajúci z Mongolska a severnej Číny. Je známa svojou schopnosťou rásť v drsnejších klimatických podmienkach, čo ju robí ideálnou voľbou pre oblasti s kolísavými teplotami a náročnejšími pôdnymi podmienkami. Dorastá do výšky 10 až 15 metrov, čo ju radí medzi stredne veľké stromy. Jej koruna je kompaktná, skôr zaoblená, a dosahuje šírku približne 6 až 10 metrov. Tento druh je preto vhodný nielen do parkov a verejných priestranstiev, ale aj do väčších záhrad. Jej listy sú laločnaté s jemnými zúbkami na okrajoch. Majú tmavozelenú farbu, ktorá sa na jeseň mení na krásne žlté odtiene.

Lipa mongolská Tilia mongolica
Lipa mongolská Tilia mongolica

Kvety sa objavujú neskôr, zvyčajne v druhej polovici júla. Sú veľmi bohaté na nektár, čo z nej robí výnimočný zdroj potravy pre včely a iné opeľovače v neskorom lete. Lipa mongolská preferuje hlboké, dobre priepustné pôdy, no toleruje aj menej kvalitné pôdy. Je odolná voči suchu a dobre zvláda aj znečistenie ovzdušia. Je nenáročná a po zakorenení nevyžaduje špeciálnu starostlivosť.

Lipa Henryho Tilia henryana
Lipa Henryho Tilia henryana

Lipa Henryho (Tilia henryana)

Lipa Henryho je elegantný a exotický druh pochádzajúci z Číny. Vyniká nielen svojím neskorým kvitnutím, ale aj estetickými vlastnosťami, vďaka ktorým je atraktívna pre záhrady a parky. Tento strom dorastá do výšky 8 až 15 metrov, pričom jeho koruna môže mať priemer 6 až 9 metrov. Má pomerne kompaktný habitus, ktorý sa dobre hodí aj do menších priestorov. Listy lipy Henryho sú skutočne jedinečné. Sú oválne, zúbkaté, jemne laločnaté a na okrajoch majú drobné chĺpky, čo im dodáva zamatový vzhľad. Ich farba je tmavozelená s jemným bronzovým odleskom, keď sú mladé. Kvety sú veľmi aromatické a objavujú sa koncom augusta, čím poskytujú včelám dôležitý zdroj nektáru v období, keď už väčšina rastlín odkvitla. Preferuje mierne vlhké, dobre priepustné pôdy bohaté na organické látky. Dobré odvodnenie je kľúčové, pretože neznáša zamokrenie. Obľubuje slnečné až polotienisté stanovište.

Rovnako ako lipa mongolská, aj tento druh je zvyčajne štepený, čo urýchľuje jeho nástup do kvitnutia.

Pri výsadbe oboch druhov je ideálne ponechať medzi stromami vzdialenosť 5 až 8metrov, aby sa ich koruny mohli prirodzene rozvíjať. Ako správne vysádzať rastliny nájdete v článku TU. Vďaka svojmu menšiemu vzrastu sú ideálne na výsadbu v záhradách, kde môže slúžiť ako okrasný aj užitočný strom. Ich pestovanie je jednoduché, a vďaka svojej odolnosti voči suchu, mrazom a znečisteniu sú vhodné aj na mestskú výsadbu. Ak hľadáte strom, ktorý je krásny, užitočný a zároveň nenáročný na starostlivosť, tieto lipy sú tou správnou voľbou.

Oba tieto druhy sú nielen prospešné pre včely, ale aj skvelou voľbou pre záhrady a parky, ktoré sa snažia ponúknuť rozmanitosť a predĺžiť obdobie kvitnutia.

Význam lipy pre opeľovače

Lipy sú pre včely a iné opeľovače neoceniteľným zdrojom potravy. Ich kvety sú bohaté na nektár a peľ. V čase kvitnutia lipy môžete pod stromami počuť neustále bzučanie, ktoré svedčí o jej dôležitosti v ekosystéme. Okrem včiel lákajú lipy aj motýle, čmeliaky a iný hmyz, čím podporujú biodiverzitu.

Význam lipy pre ľudí

      1.   Estetická hodnota a tieň:

Lipy sú mohutné stromy s hustou korunou, ktorá poskytuje prirodzený tieň. Ich majestátny vzhľad je neodmysliteľnou súčasťou historických námestí, parkov či alejových výsadieb.

      2.   Vôňa a atmosféra:

Počas kvitnutia lipy napĺňajú svoje okolie nezameniteľnou sladkastou vôňou, ktorá pôsobí upokojujúco a priaznivo na psychiku.

      3.   Zdravotné využitie:

Lipový med patrí medzi najvyhľadávanejšie vďaka svojej aróme, chuti a množstvu zdravotných benefitov. Kvety lipy sa už stáročia používajú v ľudovom liečiteľstve. Lipový čaj pomáha pri nachladnutí, upokojuje nervy a podporuje spánok. Esenciálne oleje z lipových kvetov majú relaxačný účinok a sú súčasťou aromaterapie. Tiež môžeme kvety lipy využiť na prípravu sirupov a do rôznych limonád.

      4.   Ochrana pôdy a klímy:

Lipy svojím koreňovým systémom pomáhajú spevňovať pôdu a zabraňujú erózii. Ich listy absorbujú znečistenie z ovzdušia, čím prispievajú k zlepšeniu kvality prostredia.

      5.   Biodiverzita: Okrem včiel sú lipy domovom pre množstvo iných druhov hmyzu, vtákov, ale aj drobných cicavcov.

Prečo sadiť lipy?

Lipy sú univerzálne stromy, ktoré spájajú ekologické, estetické a kultúrne hodnoty. Sú ideálnym riešením pre každého, kto chce podporiť opeľovače, prispieť k ochrane životného prostredia a zároveň si užívať atmosféru, krásu a tieň, ktoré tieto stromy poskytujú. Výsadba lipy je teda investíciou do budúcnosti – pre nás, naše deti a všetky živé tvory, ktoré sú závislé na prírode.

A prečo sadiť neskoro kvitnúce lipy? Neskoro kvitnúce lipy sú oveľa viac než len dekoratívne stromy. Ich neskoré kvitnutie napĺňa medzeru v potrave pre včely a opeľovačov najmä v čase, keď príroda už neponúka veľa nektáru a peľu. Výsadba týchto líp nie je len investíciou do krásy a estetiky, ale aj do budúcnosti, rovnako ako naše tradičné druhy.

Tento článok bol tiež uverejnený v časopise Dymák 2/2025

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Prečo mi žltne cykas?

Prečo mi počas zimy žltne cykas?

Toto je asi jedna z najčastejších otázok, ktoré si pokladá veľa začínajúcich pestovateľov cykasov. Najčastejšie práve počas zimy. Je to veľmi častý jav. Poďme si teda vysvetliť prečo tomu tak je a ako cykas správne zimovať. Aby sme pochopili princíp, musíme najprv vedieť odkiaľ cykasy pochádzajú a aké majú počas zimy v prirodzenom prostredí podmienky.

Pôvod cykasu japonského (Cycas revoluta)

Cykas japonský pochádza z juhu Japonska, konkrétne z ostrovov Kjúšu a Rjúkjú, ako aj z niektorých oblastí Číny a juhovýchodnej Ázie. Táto rastlina sa prirodzene vyskytuje v subtropických a tropických oblastiach, kde rastie na dobre odvodnených pôdach a na svahoch. Hoci je známy ako „japonský“, oblasť jeho rozšírenia presahuje hranice samotného Japonska. Vďaka svojej odolnosti a estetike sa dnes pestuje aj v mnohých ďalších krajinách ako dekoratívna rastlina. Aj keď vyzerá a často sa radí práve medzi palmy, nejedná sa o palmu, je skôr príbuzný papradiam. Preto aj starostlivosť o cykasy je trošku odlišná.

Cykas japonský (Cycas revoluta)
Cykas japonský (Cycas revoluta)

Aké je počasie, teplota a dĺžka dňa počas zimy v jeho prirodzenom prostredí?

Napríklad na juhu Japonska (ostrovy Kjúšu a Rjúkjú) panujú počas zimy mierne subtropické podmienky. Priemerná denná teplota je tu 10 až 15°C a nočné teploty okolo 5 až 10°C. Minimálna teplota zriedkavo klesne pod nulu, ale môže dosiahnuť aj krátkodobé mrazy (−2°C až 0°C). Tieto oblasti majú teda mierne zimy, no cykas je do istej miery odolný a ak je dobre chránený zvládne krátke poklesy teploty pod bod mrazu. Preto je možné ho pestovať aj v miernych pásmach s podobnými zimnými podmienkami, ak je zabezpečená ochrana pred dlhodobým mrazom.

V jeho prirodzenom prostredí sú dni počas zimy kratšie, ale stále dlhšie ako v miernych pásmach. Denné svetlo je ovplyvnené zemepisnou šírkou. Najkratší deň (zimný slnovrat, okolo 21. decembra) má približne 10 hodín (približne od 7:00 do 17:00). Priemerná dĺžka denného svetla počas zimy je 10–11 hodín. Aj keď sú dni kratšie, slnečné žiarenie je často intenzívnejšie ako v miernych pásmach, pretože tieto oblasti majú subtropické podnebie. Počas zimy býva relatívne veľa jasných dní, čo znamená, že rastlina má dostatok svetla na udržanie svojho metabolizmu. Cykasy sú navyše prispôsobené na nižšie svetelné podmienky, takže im tento režim počas zimy neprekáža.

Príčina žltnutia cykasov

Najčastejšie žltnutie listov nastáva práve pri zimovaní v interiéri, kde je teplota pomerne vysoká (často nad 20°C, celodenne) a s kombináciou krátkych dní a teda aj s nedostatkom svetla je práve toto jedna z príčin. Je preto dôležité v takýchto podmienkach zabezpečiť čo najväčší prísun svetla a umiestniť ho čo najbližšie k oknu. V druhom kroku treba cykasu počas zimy znížiť zálievku na minimum. Prehnaná zálievka je ďalším dôvodom žltnutia. Cykas kvôli krátkym dňom nestíha vodu spotrebovať a odparovať, čo má za príčinu opäť žltnutie.

Cykas japonský (Cycas revoluta)
žltnutie cykasu počas zimy

V prípade, že vieme zmierniť zálievku, zabezpečiť maximálny prísun svetla a znížiť teplotu (pod 20°C) vhodným umiestnením v rámci interiéru, je to pre cykas ideálna kombinácia! S predlžovaním dní sa situácia zlepšuje. Počas vegetácie platí, čím viac svetla a tepla cykas má, tým viac vody spotrebuje. Naopak, čím menej má cykas svetla a tepla v zime, tým menej vody spotrebuje.

Ďalšou z možností (okrem zimovania v interiéri) je cykas počas zimy umiestniť do chladnej miestnosti (pivnica, garáž, nevykurovaná miestnosť) a priblížiť sa domovskému prostrediu. Takéto zimovanie môže byť pri teplote od 0°C do 10°C, samozrejme takmer bez zálievky. Pri takto nízkej teplote, vie cykas pomerne dobre prečkať zimu aj v tme, kedy v listoch neprebieha fotosyntéza, alebo s minimálnym svetlom. Treba si však uvedomiť, že s rastúcou teplotou (nad 12°C) sa začne rastlina postupne prebúdzať a treba zintenzívniť svetelné podmienky aj zálievku. Ak sú už koncom zimy vonku vhodné podmienky a nehrozia mrazy, je najlepšie rastlinu čím skôr presunúť.

Samozrejme môže byť za príčinou žltnutia listov cykasu aj:

  • nedostatok živín – čomu by sme mali predchádzať pravidelným hnojením počas vegetačnej sezóny
  • škodcovia – odoberajú živiny najčastejšie z listov, je to viditeľné a zrejmé, treba použiť vhodný postrek
  • veľmi prudké zmeny podmienok alebo teplôt

Často sa uvádza v iných zdrojoch ako príčina žltnutia listov aj šok z presadenia, no cykas znáša presadenie veľmi dobre. Jedná sa skôr o spomínaný prebytok vody. Pretože nový ešte neprekorenený substrát nasiakne pomerne veľa vody, ktorú nevie rastlina spotrebovať, keďže v ňom nemá ešte koreňový systém a teda jedná sa o prebytok vody. Je lepšie preto cykas presádzať počas obdobia rýchleho rastu a to od jari do neskorého leta.

Ak sa objavujú žlté fľaky a škvrny počas vegetačnej sezóny.

Cykas japonský (Cycas revoluta)
spálené listy cykasu od slnka
Cykas japonský (Cycas revoluta)
spálené listy cykasu od slnka

Ďalšiemu náhlemu žltnutiu listov pri cykasoch môže dochádzať počas sezóny, kedy nastúpia prudko horúce a slnečné dni a listy mu spáli slnko. Cykas si vie pomerne dobre zvyknúť aj na priame slnečné lúče, ale treba ho privykať postupne. Prudká zmena stanoviska končí práve spálenými listami, ktoré už často nevie zregenerovať a môžu až zaschnúť (ako na fotke).
Preto treba cykas presúvať postupne. Z tieňu do polotieňu, až na ostrejšie slnko.

Keď si to teda zhrnieme, vieme, že rastlina pochádza z teplých oblastí, kde je pomerne veľa UV žiarenia a majú dlhšie dni celoročne. Preto cykas v našich končinách kde je počas zimy krátky deň a málo UV žiarenia trošku trpí. No vie toto obdobie pomerne dobre prečkať, avšak treba dodržať zásady ktoré sme si spomenuli.

V prípade, že sa kompletnému zožltnutiu a následnému odumretiu listov nepodarí zabrániť, kmeň môže ešte stále žiť.  Kmeň je zhrubnutý, drevnatý a slúži na uchovávanie vody a živín, ak je pevný a zdravý, má vysokú šancu na regeneráciu a vytvorenie nových listov na jar alebo v lete, teda regenerácia môže trvať niekoľko mesiacov. Dôležité je zabezpečiť správne podmienky, najmä teplo a svetlo (cykas potrebuje dostatok svetla, najlepšie rozptýlené, a teplotu nad 15°C),  obmedzenie zálievky (nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu, zalievajte len vtedy, keď je substrát úplne suchý), trpezlivosť (cykasy rastú pomaly, a nové listy sa zvyčajne objavujú raz alebo dvakrát ročne, najčastejšie na jar alebo v lete).

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Prečo sú rastliny v črepníkoch lepšou voľbou ako voľnokorenné?

Výsadba rastlín je kľúčovým krokom pri tvorbe krásnej záhrady, ale aj pri vytváraní príjemného prostredia na vašom pozemku. Dôležitým rozhodnutím, ktoré budete musieť urobiť, je výber medzi voľnokorennými rastlinami a rastlinami v črepníkoch. Obidve možnosti majú svoje výhody, ale rastliny v črepníkoch sa vo väčšine prípadov ukazujú ako výhodnejšie. V tomto článku sa pozrieme na rozdiely medzi týmito dvoma typmi rastlín, ich výhody a nevýhody, a ukážeme vám, prečo by ste mali zvážiť investíciu do rastlín v črepníkoch.

Voľnokorenné rastliny: Výhody a nevýhody

Voľnokorenné rastliny sú rastliny, ktoré sú predávané bez pôdy okolo koreňov. Tieto rastliny sa zvyčajne predávajú počas obdobia vegetačného pokoja, teda na jeseň alebo na jar, keď rastlina ešte nie je v aktívnom raste. Aj keď sú voľnokorenné rastliny populárne, najmä pri výsadbe stromov a kríkov, v niektorých prípadoch môžu mať určité nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť.

Výhody voľnokorenných rastlín:

1. Nižšia cena: Voľnokorenné rastliny sú zvyčajne cenovo výhodnejšie ako rastliny v črepníkoch. Tento cenový rozdiel môže byť lákavý pre záhradníkov, ktorí majú obmedzený rozpočet.

2. Širší výber: Počas obdobia predaja voľnokorenných rastlín (na jeseň alebo na jar) môžete nájsť širší sortiment rôznych druhov rastlín a stromov, ktoré sú dostupné v tejto forme.

voľnokorenné stromy

Nevýhody voľnokorenných rastlín:

1. Obmedzené obdobie výsadby: Voľnokorenné rastliny je potrebné vysádzať v určitom období, keď nie je zem zamrznutá, obvykle na jeseň alebo na jar. To znamená, že máte len obmedzený čas na výsadbu, čo môže byť nevýhodné, ak plánujete svoju záhradu počas iných mesiacov.

2. Citlivosť na stres: Po výsadbe sú voľnokorenné rastliny náchylnejšie na stres spôsobený zmenami v prostredí, ako je nadmerné sucho alebo príliš nízke teploty. Preto je potrebné venovať väčšiu pozornosť ich starostlivosti, aby sa minimalizoval negatívny vplyv týchto faktorov na ich prežitie.

3. Dlhší čas na zakorenenie: Voľnokorenné rastliny nemajú pôdu okolo koreňov, čo môže spôsobiť, že sa im bude ťažšie adaptovať na nové prostredie. Po výsadbe môže trvať dlhšie, kým sa zakorenia a začnú rásť. To znamená, že po ich výsadbe môže byť potrebné dlhšie obdobie na to, aby sa stali silnými a zdravými rastlinami.

4. Poškodenie koreňov: Ak sa voľnokorenné rastliny nezasadia správne, hrozí riziko poškodenia koreňov, čo môže ovplyvniť ich rast a zdravie. Tento proces výsadby môže byť náročný, najmä pre menej skúsených záhradníkov.

Rastliny v črepníkoch: Prečo sú lepšou voľbou?

Rastliny v črepníkoch sú predpestované v nádobách s pôdou, ktorá chráni ich korene pred vonkajšími podmienkami. Tieto rastliny môžu byť vysadené kedykoľvek počas roka, pokiaľ nie je zem trvalo zamrznutá. Vzhľadom na svoje výhody sa rastliny v črepníkoch ukazujú ako lepšia voľba pre väčšinu záhradníkov, najmä tých, ktorí hľadajú flexibilitu, vyššiu úspešnosť pri výsadbe a jednoduchšiu starostlivosť o rastliny.

Výhody rastlín v črepníkoch:

1. Celoročná výsadba: Rastliny v črepníkoch môžete vysádzať počas celého roka, ak nie je zem zamrznutá. To znamená, že máte oveľa viac flexibility pri plánovaní výsadby a môžete si vybrať optimálne obdobie pre rastliny.

2. Vyššia ujateľnosť: Rastliny v črepníkoch majú väčšiu šancu na prežitie po výsadbe. Ich korene sú už chránené pred vonkajšími podmienkami, čo znamená, že rastlina je menej náchylná na stres z vysádzania. Po výsadbe sa jednoducho prispôsobí novým podmienkam a začne rásť.

3. Rýchlejšie zakorenenie: Korene rastlín v črepníkoch sú už rozvinuté a pripravené na rast. Po výsadbe majú lepšie podmienky na rýchle zakorenenie v novom prostredí. Na rozdiel od voľnokorenných rastlín, ktoré môžu trpieť poškodením koreňov pri výsadbe, rastliny v črepníkoch sú menej vystavené riziku poškodenia.

korenený systém v črepníku zostáva bez poškodenia

4. Jednoduchšia manipulácia a výsadba: Výsadba rastlín v črepníkoch je jednoduchšia a menej náročná. Rastlinu jednoducho vytiahnete z črepníka, zasadíte do zeme a pokračuje v raste. Tento proces je rýchly a menej stresujúci pre rastlinu.

5. Rovnaký vzhľad a veľkosť počas roka: Rastliny v črepníkoch sú predpestované v stabilných podmienkach, čo znamená, že si zachovávajú svoju veľkosť a vzhľad počas roka. Ak chcete konkrétny druh rastliny v určitej veľkosti, rastlina v črepníku vám to umožní.

Nevýhody rastlín v črepníkoch:

1. Vyššia cena: Rastliny v črepníkoch bývajú zvyčajne drahšie ako voľnokorenné rastliny. Tento cenový rozdiel môže byť pre niektorých záhradníkov odstrašujúci, ale ak zohľadníte výhody, ktoré ponúkajú, cena sa často vyplatí.

2. Potrebná starostlivosť o zalievanie: Rastliny v črepníkoch potrebujú pravidelnú starostlivosť o zalievanie, najmä v suchších alebo slnečných podmienkach. Preto je dôležité zabezpečiť dostatočnú zavlažovaciu starostlivosť, najmä počas prvých mesiacov po výsadbe.

Kedy zvoliť rastliny v črepníkoch

Ak máte záujem o rastliny, ktoré sú menej náchylné na stres a majú vyššiu šancu na prežitie, rastliny v črepníkoch sú určite lepšou voľbou. Sú ideálne na výsadbu kedykoľvek počas roka, pokiaľ nie je zem zamrznutá, a poskytujú vám väčšiu istotu, že sa rastlina ujme a bude rásť bez problémov. Okrem toho, že sú odolnejšie a prispôsobivejšie, rastliny v črepníkoch sú tiež menej náchylné na poškodenie koreňov pri výsadbe. Ako správne vysádzať rastliny nájdete v článku TU.

Záver

Aj keď voľnokorenné rastliny môžu byť lacnejšie a ponúkajú širší výber počas sezón, rastliny v črepníkoch ponúkajú mnoho výhod, ktoré sa často vyplatia. Majú vyššiu úspešnosť pri výsadbe, lepšie zakorenenie, a sú flexibilné, pokiaľ ide o obdobie výsadby. Preto, ak chcete mať väčšiu istotu, že vaše rastliny sa ujmú a budú rásť silné a zdravé, investícia do rastlín v črepníkoch je rozhodne rozumnou voľbou.

Sekvojovec – vznešený velikán

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum) – Prenádherná dominanta a vzácnosť do záhrady!

Venujeme sa pestovaniu tohto nádherného stromu už niekoľko rokov. Dá sa povedať, že od našich začiatkov, teda približne od roku 2016. Za tento čas sme nadobudli mnoho skúseností ako sekvojovce pestovať, vysádzať a starať sa o ne. Preto sme sa rozhodli tieto riadky venovať práve tomuto stromu. Každého, kto ho vidí z bezprostrednej blízkosti tento strom upúta svojou mohutnosťou a dominanciou.

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
v Arboréte Mlyňany

Gigantický solitér do parkov a veľkých záhrad. Sekvojovec je niečím veľmi výnimočným a prináša do vašej záhrady nezvyčajný nádych.

Sekvojovec mamutí niekedy nazývaný aj ako Sekvoja obrovská, latinsky Sequoiadendron giganteum je ihličnatý strom z čeľade cyprusovité (resp. staršie z čeľade tisovcovité). Tento gigantický strom dosahuje výšku okolo 100 m a vek až 4 000 rokov a patrí medzi najstaršie dreviny na Zemi. Do Európy bol dovezený v rokoch 1853 – 1855 a bol hojne vysádzaný v zámockých parkoch ako okrasná drevina. Na Slovensku je známych niekoľko jedincov sekvojovca mamutieho aj ako chránených stromov. Niekoľko exemplárov sekvojovca sa nachádza aj v Arboréte Mlyňany, prípadne v botanickej záhrade v Banskej Štiavnici, taktiež skoro v každom väčšom parku.

Sekvojovec (Sequoiadendron giganteum) predstavuje dlhovekosť, robustnosť a botanickú pôvabnosť. Najmohutnejší strom na svete – známy z kalifornského pobrežia je skutočným pútačom pozornosti. Je to jeden z najvyšších a najväčších stromov na našej planéte. Sequia sempervirens rastie skôr do výšky a ešte sa zväčšuje, no sekvojovec sa výrazne rozširuje a mohutnie. Jeho kmeň môže dosiahnúť obvod až 17m.

Ihličie pozostáva z úzkych, špicatých ihlíc alebo ihličiek. Tie sú na mladých výhonkoch celoročne modrozelené a na starších stromoch tmavozelené. Sekvojovec je teda vždyzelený strom. Tento rod je aj geologicky veľmi starý, rástol tu už v čase, keď žili dinosaury (asi 225 miliónov rokov pred našim letopočtom). To z neho robí jeden z najznámejších, najmohutnejších, najimpozantnejších a geologicky aj botanicky najzaujímavejších stromov na Zemi.

Máte veľkú záhradu?

Ak áno, Sequoiadendron je krásny, široký a majestátny strom. V prvých rokoch ho môžete pestovať aj na balkóne v nádobe.

Nároky na pôdu?

Sekvojovce nie sú náročné na pôdu, rastú prakticky kdekoľvek, no ideálne pH substrátu je okolo 6,5. Najviac sa im darí v hlbokých pôdach, zložených z hliny a piesku. Potrebujú dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu. Substrát by mal byť neustále vlhký, no nie podmočený. V dlhodobo podmočenej pôde často odhnívajú korene.

Ako je mrazuvzdorný?

Mrazuvzdornosť sekvojovca je udávaná do -29°C, ale bol zaznamenaný prípad z Poľska, kedy vydržal -36°C bez poškodenia. Treba si uvedomiť, že mrazuvzdornosť akejkoľvek rastliny nie je udávaná ako konkrétne číslo alebo hodnota kedy rastlina uhynie ale vplýva na to veľmi veľa faktorov.

Mladým stromčekom (do 4-5 rokov) prekáža celodenné zimné ostré slnko, ktoré ich vysušuje, čo sa prejavuje žltnutím, zasychaním ihličia. V zimnom období tieto malé stromčeky môžete zakrývať čečinou alebo inou vhodnou zimnou ochranou. Často sa vedia však aj bez zakrytia s týmto rýchlo vysporiadať, no počas jarného obdobia budú pôsobiť menej efektne. Je lepšie ich preto vysádzať do polotieňa, aspoň počas zimy. Rastliny nad 1m netreba už nijako chrániť a stačí ich nechať voľne rásť.

Ako rýchlo rastie sekvojovec?

Rýchlosť rastu závisí od podmienok, čím kvalitnejšiu pôdu majú (s dostatkom živín a vlahy), tým rýchlejšie rastú. Pomalšie budú rásť napríklad v ťažkej ílovitej pôde, prípadne kamenistej pôde bez vody.

Sekvojovec spotrebuje naozaj obrovské množstvo vody, takže sa nemusíte obávať že ju vo voľnej pôde prelejete.

Treba sa vyvarovať trvale podmočeným pôdam, močiarom, alebo lokalitám s vysokou spodnou hladinou vody. Tu jednoducho sekvojovec rásť nebude.

Rýchlosť rastu je spočiatku pomalý, malé stromčeky do 60cm vedia mať prírastok 20-40cm za rok, ale ako si budujú koreňový systém ich prírastok sa rapídne zrýchľuje. Čím je strom väčší, tým má vyšší prírastok. Napríklad 2-4m strom v dobrých podmienkach vie mať prírastok aj 1,2m za rok.

Prvých 50 rokov rast zodpovedá rastu bežnej jedle, potom ho pomaly opúšťa z hľadiska hrúbky kmeňa a výšky rastu. Ak chcete, aby bola vaša sekvoja malá, môžete to urobiť orezaním a dokonca pestovaním sekvojovca ako bonsai.

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)

Prispôsobivosť

Sekvojovec sa dobre prispôsobuje domácej faune a flóre. Prispieva k biodiverzite a je známy svojou vysokou výnosnosťou dreva a odolnosťou voči klimatickým zmenám alebo lesným požiarom. Má totiž žiaruvzdornú kôru ktorá môže dosiahnuť hrúbku niekoľko desiatok centimetrov. Vtáky radi na týchto stromoch vysedávajú a hniezdia.

Výsadba, umiestnenie a nároky na vlahu

Pri výsadbe treba myslieť na priestor. Tento pri výsadbe maličký stromček bude raz naozaj veľký! A poriadne veľký! Preto už pri výsadbe treba na to myslieť. Dospelý strom vie mať koreňový systém veľký ako futbalový štadión. Takže výsadba pár metrov od domu alebo iného objektu nie je dobrý nápad 😊

Výsadba je vhodná od tienistého miesta, polotieňa, až po slnečné stanovisko. Tu treba myslieť iba na to, že napríklad rastlina umiestnená v tieni bude viac vytiahnutá, štíhlejšia, pretože sa ťahá za svetlom, je veľmi pravdepodobné že preto rýchlo prerastie okolie a ukáže sa v plnej sile. Pri tomto stanovisku je výhoda, že má rastlina veľa vlahy nakoľko okolie nevysušuje slnko. Sekvojovec taktiež veľmi dobre znáša slnečné stanovisko, ale tu treba klásť dôraz práve na dostatok vody. Čím slnečnejšie stanovisko vyberiete, tým viac vody treba rastline dodať. Dôležité je to najmä v prvých 2-5 rokoch. Akonáhle rastlina vytvorí dostatočný koreňový systém, nie je polievanie až také potrebné, vie si dostatok vody na rast už nájsť aj sama. Každopádne počas dlhotrvajúcich horúcich letných dní jej aj neskôr môžete zálievkou len pomôcť. Vyhnete sa tak prípadnému preschnutiu ihličia.

Môžem sekvojovec hnojiť?

Z vlastnej skúsenosti vieme, že sekvojovec je náchylný sa spálenie koreňov hnojením. Dávnejšie sme skúsili sekvojovce prihnojiť a zapracovali sme do pôdy granulovaný maštaľný hnoj. Už o pár dní bol viditeľný problém a rastliny sa z toho dlho spamätávali. Preto odvtedy sekvojovce nehnojíme a ani to neodporúčame. Dôležitejšie ako hnojenie je teda zvoliť  kvalitný, výživnejší substrát a dopriať im dostatok vody.

Pestovanie v kontajneroch

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum) koreňový systém

Rastliny v kontajneroch pestujeme v dostatočnom veľkom črepníku s výživnou pôdou. Dôkladne zalievame, no neprelievame. Pod kvetináčom neodporúčame mať misku, aby v ňom nezostávala prebytočná voda, nakoľko by to mohlo spôsobiť odhnitie koreňového systému. Sekvojovec môžete pestovať aj dlhodobo v kontajneri a jeho rast regulovať strihom. Je vhodný aj ako bonsaj.

Upozorňujeme, že sekvojovec neznáša premrznutie koreň. Preto počas zimy rastliny v kvetináči buď dočasne zasadíme spolu s kvetináčom do voľnej pôdy, alebo črepník zahrnieme pilinami/lístím. Takto zamedzíme výraznému premŕzaniu koreňového systému. Je možnosť rastlinu v črepníku na zimu odložiť aj do chladnej miestnosti. Tu je ideálne, aby teplota bola od 0°C až do 10°C. Platí, že čím nižšia teplota, tým lepšie. Substrát počas zimného obdobia udržujeme len mierne vlhký, nesmie preschnúť, no zároveň nesmie byť ani premočený.

Pozrieť ponuku sekvojovcov TU:

Evódia – včelí strom

Evódia hupehenská, Evodia hupehensis, Euodia hupehensis, Tetradium daniellii alebo aj bee bee tree, všetky tieto názvy patria tomuto najznámejšiemu neskoro kvitnúcemu včelárskemu stromu.

Evódia hupehenská (Evodia hupehensis syn. Tetradium daniellii)

Včely ho proste milujú!

Prečo tomu tak je?

Botanický názov bol kedysi Euodia hupehensis, no nedávny genetický výskum ho premenoval na Tetradium daniellii.
Malý atraktívny opadavý strom pochádzajúci z východnej Ázie, kde je známy aj ako tisíckvetý strom alebo zamatovo voňaví strom a včelári ho milujú. Je relatívne neznámy mimo záhradníckych kruhov, no zaslúži si širšie uznanie. Listy a kvety šíria sladkú vôňu, ktorá láka včely už z diaľky do bohatého „bufetu“.
V dospelosti dorastá do výšky 6-8m výnimočne 12m. V mladosti vo vhodných podmienkach (dostatok vlahy a vo výživnej a dobre priepustnej pôde) rastie rýchlosťou až 60 – 100cm ročne. V ťažšej pôde, prípadne bez vlahy sú prírastky podstatne menšie. Tmavozelené kožovité listy poskytujú svetlý tieň.  Dospelá rastlina je mrazuvzdorná do -32°C. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach. Čím slnečnejšie stanovisko, tým bohatšie kvitnutne. V anglicky hovoriacich krajinách je známa ako Bee Bee Tree teda Včelí strom. Strom je v auguste až septembri pokrytý množstvom veľkých plochých bielych súkvetí (15-25cm v priemere) pozostávajúcich z malých bielych kvietkov o priemere asi 0,5-1cm. Tieto kvietky sa postupne rozvíjajú práve v čase, keď kvitne veľmi málo iných stromov, čím vypĺňajú medzeru v prísune nektáru pre včely. Magicky preto priťahuje veľké množstvo opeľovačov a je vyhľadávaný chovateľmi včiel ako zdroj neskorého letného medu. Vynikne tiež vo veľkých záhradách, na otvorených priestranstvách a nemusíte byť ani chovateľ včiel. Typický je preň tichý hukot bzučiacich opeľovačov, čím na seba upozorní všetkých na blízku. Po kvetoch sa objavujú červenkasté tobolky so semenami, ktoré dodávajú krajine viac farby a sú zase obľúbenou potravou pre vtáky.

Rast: spočiatku krovinatý, neskôr ako strom so širokou, zaoblenou korunou. Je relatívne rýchlo rastúca

  • šírka – 8 až 12m
  • výška – 5 až 12m (zvyčajne do 8m)

Kvet: bohaté súkvetia, kvitne od ranného veku (od 5-8 roku života, samozrejme v závislosti od podmienok)

  • Farba kvetu – zelenobiela, biela
  • Priemer kvetu – 15 až 25cm
  • Vôňa – sladká

Plody: kožovité tobolky s 2 semenami

Listy: voňavé, kožovité, z vrchnej strany lesklé, 20-30 cm dlhé, tmavozelené a na jeseň jemne žlté

Kôra: hladká, sivá

Poloha: na čiastočnom alebo plnom slnku na okraji výsadieb, alebo ako solitér

Pôda: dobre odvodnená, humózna, neutrálna prípadne mierne kyslá

Koreň: hlboký

Mrazuvzdornosť: do -35°C

Priestor na výsadbu: 1 rastlina na 10m²

Samoopelivá

Tip na starostlivosť: Stromu sa darí vo vlhkej, úrodnej pôde, ktorá dobre odvodňuje a najlepšie sa jej darí na plnom slnku. Ako väčšina stromov, vyžadujú pravidelné zavlažovanie počas prvých rokov po výsadbe. Toto je obzvlášť dôležitý aspekt starostlivosti, keď je suché počasie. Po dôkladnom zakorenení znesú dospelé stromy sezónne sucho. Je zvyčajne bez škodcov a chorôb.

V prípade, že nemáte úplne vhodné predpoklady pre pestovanie evódie, alebo chcete mať vysadených viac druhov medonosných rastlín, naša ponuka včelárskych drevín je naozaj pestrá a zaujímavá. Druhy vhodné do suchých oblastí, bylinné druhy, nižšie alebo aj väčšie stromy.

Rastliny z aktuálnej ponuky evódie prípadne iných včelárskych drevín si môžete pozrieť TU:

Výsadba rastlín

Rastliny od Hortinest sú plne prekorenené a dodávané výhradne v kontajneroch (pokiaľ nie je uvedené inak). Preto je ich možné vysádzať počas celej vegetačnej sezóny, teda od skorej jari až do neskorej jesene (keď nie je trvalo zamrznutá zem). Štandardne môžeme takto vysádzať takmer všetky rastliny z nášho sortimentu. Pri veľmi malých/mladých rastlinách s výsadbou počkáme, kým dostatočne zmohutnejú, teda ich pestujeme v kvetináči.

Rastliny menšieho vzrastu, chúlostivejšie rastliny, nepôvodné druhy a rastliny citlivejšie na namŕzanie ako napr. figa, albízia, dužistopka a pod. vysádzame výlučne na jar, najneskôr začiatkom leta, aby mali do príchodu zimy dostatok času na prekorenenie, aklimatizovanie a zmohutnenie. Pre takéto rastliny je najlepšie vyberať (pokiaľ je to možné) záveterné miesto, južne orientované a pokiaľ to rastlina vyžaduje aj slnečné stanovisko. Takto vysadené rastliny majú omnoho väčšiu šancu v našich podmienkach prežiť. 

Pred výsadbou do voľnej zeme je veľmi dôležité vybrať vhodné miesto pre konkrétnu rastlinu. Treba brať do úvahy vzrast stromu v dospelosti, slnečné a svetelné nároky, výdatnosť vlahy (teda či rastlina obľubuje sucho prípadne vlhkejšiu pôdu).

Výsadbu rastlín vykonávame vykopaním jamy, niekoľkonásobne väčšej ako kvetináč, v ktorom bola rastlina dodaná. Ak treba pripravíme kvalitný substrát, podľa nárokov konkrétnej rastliny (pH a pod.). Rastlinu vyberieme z kvetináča s celým koreňovým balom a vložíme do jamy. Substrátom/zeminou vyplníme zvyšný priestor jamy a následne dobre utlačíme.

Rastlinám náročnejším na živiny môžeme pomôcť na lepší štart mykorhíznimi hubami, kompostom, prípadne maštaľným hnojom. Maštaľný hnoj a kompost vždy vkladáme na spodnú časť jamy, ale najdôležitejšie je dať medzi rastlinu a maštaľný hnoj medzivrstvu substrátu, aby sme predišli spáleniu koreňov.

Ak je potrebné k rastline pridáme dostatočnú oporu. Drevený kôl, bambusovú tyč alebo inú vhodnú oporu. Menšie rastliny je lepšie viditeľne označiť, čo vám pomôže pri kosení, prípadne predísť poškodeniu rastliny technikou.

Rastliny ihneď po výsadbe dostatočne polejeme a v pravidelnom intervale (podľa nárokov na vlahu) polievame. Okolie rastlín udržiavame bez zaburinenia. Strih a rez podľa potreby a nárokov konkrétnej rastliny.
Ako úspešne vysádzať a pestovať palmy nájdete tu.

Pre včelárov


Včelárska – medonosná drevina je rastlina, z ktorej včely vo väčšom množstve berú znášku teda nektár z kvetov, prípadne peľ alebo medovicu.

Medonosné rastliny môžu byť umelo vysádzané vo vzdialenosti 2 – 5 km od úľov (rádius doletu včely) v ktorom včela nachádza potravu.

Medonosných drevín je veľa, ako napr. agát, lipa a pod., ale väčšina ich kvitne na jar, prípadne začiatkom leta. Drevín kvitnúcich počas neskorého leta, prípadne začiatkom jesene je pomerne málo, preto magicky priťahujú veľké množstvo včiel a tieto dreviny sú veľmi vyhľadávané chovateľmi včiel ako zdroj neskorého letného medu.

Medzi významné neskoro kvitnúce včelárske medonosné dreviny s vysokým zdrojom nektáru patria:

Evódia hupehenská – Evodia hupehensis (Tetradium daniellii) – kvitne august – september

Heptakodium jasmínovité – Heptacodium miconioides – kvitne august – október

Bradavec – Caryopteris – kvitne august – september

Sofora japonská – Sophora japonica – kvitne v auguste

Lipa henryho – Tilia henryana – kvitne v auguste

Jaseňovec metlinatý – Koelreuteria paniculata – kvitne júl – august

Budleja dávidova – Buddleja davidii – kvitne júl – November

Perovskia – kvitne júl – september 

Medzi rastlinami a opeľovačmi je symbióza. Kvitnúce rastliny poskytujú opeľovačom peľ a nektár, a opeľovači ich takto rozširujú na iné rastliny a tak dochádza k opeľovaniu.

Znižovanie počtu včelstiev a ďalších druhov voľne žijúcich opeľovačov predstavuje jeden z mála viditeľných problémov dnešnej doby. Preto najjednoduchšia cesta pomôcť je vysádzať najmä medonosné rastliny na spestrenie pastvy pre včely a iných opeľovačov.

Pestovanie, starostlivosť a zimovanie paliem

Mrazuvzdorné palmy Trachycarpus / Jubaea

Umiestnenie a čas výsadby

Palmy je najlepšie vysádzať na jar, maximálne do polovice leta, aby stihli čo najviac prekoreniť, sú tak odolnejšie, prispôsobia sa na danú lokalitu a môžu tak lepšie čeliť zime. Vysádzame len palmy dobre prekorenené (korene v celom objeme kvetináča).
Pri jarnej výsadbe po ukončení mrazov, je však potrebné myslieť na to, aby zem nebola ešte príliš chladná, premrznutá – mohli by sa podchladiť korene. (Palmy sú dodávané v črepníkoch a tie rýchlo prehreje slnko, preto treba dbať na to, aby po vložení do studenej pôdy/jamy nedostali teplotný šok, potom sa palma musí dlho spamätávať. Niekedy to trvá aj niekoľko mesiacov a palma tak nerastie).

Trachycarpus fortunei
koreňový systém Trachycarpus fortunei

1/3 úspechu pestovania paliem je práve výber vhodnej lokality na výsadbu. Vysádzať je najlepšie na miesto chránené pred silným chladným severným vetrom, najlepšie južné slnečné stanovisko. Ideálne za domom, v rohu budov, vo dvore, za plotom a pod. Aby palma bola chránená voči severnému vetru a práve počas zimy ju mohlo slnko zohrievať. Veterné stanovisko môže poškodiť listy, nie je to žiadna vada, ale palmy môžu pôsobiť nevzhľadne, taktiež treba myslieť na nižšiu odolnosť.  Ak uvažujete o veternom mieste odporúčame Trachycarpus wagnerianus, ktorý má odolnejšie a pevnejšie listy aj voči vetru ale aj chladu.

Vhodné na výsadbu sú slnečné ale aj tienisté miesta s minimálnou dobou priameho slnka 5h. Podľa svetelných podmienok upravujeme aj zálievku. Korene sú vlásočnicové, teda nehrubnú, len ich je viac, prekážky obídu, preto sa nemusíte báť poškodenia základov napríklad pri výsadbe pri dome, bazéne alebo chodníkoch.

Výsadba

Veľkosť jamy, do ktorej ideme palmu vysadiť, môže byť rovnaká ako koreňový bal. Bez dodatočnej úpravy a prímesí ďalších substrátov. Väčšina tipov pôd na Slovensku je mnohokrát lepšia ako tá kde palmy prirodzene rastú a kde sa pestujú, takže palmy budú za ňu vďačné a budú prosperovať. Výnimkou nie je ílovitá, ani kamenistá či piesčitá pôda, tu treba myslieť iba na výdatnejšiu zálievku.

Dávnejšie sme odporúčali drenáž, ale z vlastných skúseností vieme, že je nevhodná, nakoľko drenáž bola často vytvorená nevhodne a neslúžila na odvodnenie ale skôr ako zásobník vody, čo hlavne počas mrazivých dní robilo problémy. Nakoľko palmy pochádzajú z oblastí kde je 3-4x väčší úhrn zrážok ako na Slovensku, je zrejmé, že voda v pôde nie problém, vedia sa s ňou vysporiadať a práve naopak, dostatok vlahy aj počas zimy, je výhoda. Palmy majú lepšiu kondíciu, lepšie rastú, s oveľa väčšími prírastkami ako palmy s nedostatkom vody.

Starostlivosť

V letných horúcich mesiacoch je potrebné palmu výdatne zalievať (Trachycarpus zbožňuje vodu preto počas horúcich letných dní odporúčame výdatnú zálievku každý deň) o to intenzívnejšie v priepustnejších pôdach, kým korene prerastú do väčšej hĺbky, čo je približne po 2 – 3 rokoch. S príchodom chladnejších dní zálievku zmierňujeme. Ak sa bojíte, že rastlina zakoreniť nestihne a hrozí jej vymrznutie, môžete ju v prvom roku nechať prekoreniť vo väčšom kvetináči. No na zimu musíte rastlinu v kvetináči schovať pred mrazom (garáž, pivnica)!

Počas vegetačnej sezóny palmu môžeme prihnojiť, čo sa odzrkadlí na jej vzraste, farbe a prírastkoch. Štandarde palmám Trachycarpus narastie za sezónu 8-15listov a prírastok kmeňu 10-30cm. Platí, že dobre prekorenené palmy menšieho vzrastu sa lepšie aklimatizujú a majú väčšie prírastky ako väčšie a staršie palmy. Často menšie jedince s ročným prírastkom kmeňu niekedy aj okolo 30-40cm a 20listami predbehnú staršie kusy.

Od polovice augusta odporúčame prihnojovať jesenným hnojivom, ktoré podporuje vyzrievanie pletív čo je na správne prezimovanie paliem kľúčové. Z našich pozorovaní sme zistili, že palmy s pravidelnou zálievkou tohto hnojiva boli v lepšej kondícií a prezimovali lepšie, bez väčšej ujmy listov. Používanie jesenného hnojiva je podľa nás druhá tretina úspechu.

Zimovanie

Trachycarpus pochádzajú v vysokohorských oblastí Himalájí, tiež sa vyskytujú v niektorých alpských mestách. Preto majú genetickú odolnosť voči mrazu. Presná odolnosť sa dá ťažko určiť, pretože je závislá od konkrétneho druhu a rôznych faktorov ako napríklad: kondícia palmy, lokalita, zrážky. Aj keď sú tieto lokality klimaticky iné a často aj so silnejšími mrazmi, ale práve vďaka inverzií tam často tento mráz netrvá dlho a dokonca sa môže veľmi rýchlo otepliť o priebehu niekoľkých hodín. Práve v týchto oblastiach palmy nikto nezimuje, preto nie je potrebné palmy nijak chrániť pokiaľ nie je lokalita naozaj extrémne chladná alebo príde naozaj extrémna zima.

Kľúčový faktor pri zimovaní je slnko a vzduch. Práve tieto dva faktory sú ďalšia tretina úspechu. Pri mrazoch pod -12°C sa palmám poškodzujú lity, praskajú v nich pletivá a uvoľňuje sa z nich voda. Tu je vzduch, vetranie práve potrebné. Ak je palma pri tejto teplote zabalená – vlhkosť neunikne a palmy budú mať tak väčšie poškodenie listov, taktiež to môže naštartovať hnilobné procesy a uhynie celá rastlina. Preto plamy do teploty -15°C baliť ani zimovať nijako neodporúčame. Pri najsilnejších mrazoch je často jasno a to je veľký predpoklad, že hneď ráno vyjde slnko a to môže palmu pri vhodnom umiestnení ohriať. Na ochranu kmeňa sú palmy vybavené spleťou vlákien, ktoré sa tvoria spolu s listami a tvoria prirodzenú ochranu kmeňa. Spleť vlákien teda kmeň, slnko dokáže ohriať aj o niekoľko desiatok stupňov.

Trachycarpus fortunei
sneh na listoch Trachycarpus fortunei

Zhrnutie: Ak chcete, aby palma prosperovala a mala šancu prezimovať a prežiť je potrebné vybrať vhodné stanovisko s dostatkom vlahy, používať jesenné hnojivo a palmu nebaliť do -15°C kde je práve najpodstatnejšie slnečné stanovisko.

Zimná ochrana

Pri extrémnych mrazoch alebo vyššej nadmorskej výške odporúčame pri poklese teplôt pod -15°C palmy vhodným spôsobom zazimovať.

Listy je dobré zviazať dohora a k sebe. Týmto spôsobom sa ochráni stred vegetačného vrcholu, teda nové listy. Rastliny prikryjeme buď priamo alebo vytvoríme drevenú/kovovú konštrukciu (ihlan) a zabalíme tkanou, netkanou textíliou, vrecovinou alebo mechovinou v dostatočne hrubej vrstve. V prípade potreby môžete skombinovať aj výhrevné káble. Vrstva musí byť dostatočne hrubá a odolná voči poveternostným vplyvom a brániť tak prestupu mrazu a prístupu vody k rastline. No je nutné mať vytvorené aj vetracie otvory, cez ktoré ale neprenikne voda. Zabránime tak tomu, aby sa rastlina nesparila a následne nezhnila. Po napadnutí snehu je dobré ho nakopiť na celý tento palmový bal, pretože sneh je veľmi dobrý izolant tepla. Čím hrubšia vrstva snehu, tým lepšie a tým menšie poškodenie hrozí rastlinám.

S príchodom oteplenia sa ochrana odstraňuje. Po príchode teplejších a dlhších dní už palmy začnú bez problémov rásť a rýchlo vyrastajú nové listy a zregenerujú. Môžeme im dopomôcť výdatnejšou zálievkou a hnojením v teplých a suchých jarných dňoch.

Pestovanie a zimovanie v kvetináči

Trachycarpus fortunei

Palmy môžeme pestovať celoročne v kvetináči. Počas vegetačnej sezóny môžeme palmy umiestniť von podľa potreby na rôzne miesta s rovnakými podmienkami ako pri vysadených palmách. Neodporúčame palmy vysádzať do kvetináčov bez dier nakoľko ak do takéhoto kvetináča naprší alebo zle odhadnete množstvo zálievky palme stoja korene vo vode, odhnijú a palma vie rýchlo uhynúť. Podobne je to aj s miskami pod kvetináčmi, rovnako s nimi opatrne. Palmu treba výdatne poliať a ak v miske zostane voda, taktiež po daždi, treba ju vyliať. Trachycarpus zbožňuje vodu preto počas horúcich letných dní odporúčame výdatnú zálievku každý deň. V kvetináči sú prírastky menšie nakoľko sú korene obmedzované kvetináčom a menším množstvom živín. Práve preto odporúčame palmy v črepníkoch občas prihnojiť a raz za 2-3 roky presadiť do väčšieho kvetináča.

Palmy v kvetináči nezimujeme vonku počas zimy! Ani tá najmrazuvzdornejšia palma by to nezvládla. Je to iné ako pri výsadbe priamo vo voľnej pôde, kde palmy proti premrznutiu koreňov chráni substrát. Palme v črepníku premrznú korene zo všetkých strán, vysilí ju to a následne uhynie. Bežne takto palmy zvládnu mráz v črepníku do -5°C (krátkodobo -8°C). ideálne pre lepšie prezimovanie je na zimovanie umiestniť do chladnej miestnosti (pivnica, garáž a pod.) pri teplote 0°C až 10°C aby si palma odpočinula. Počas zimy pri tejto teplote polievame len mierne, udržujeme substrát mierne vlhký. Čím je chladnejšie, tým menej potrebuje palma vodu a svetlo, pretože v nej neprebieha fotosyntéza a palma „spí“. Akonáhle sa začne dvíhať teplota, nároky na vlahu a svetlo sa zintenzívňujú. Ak je na jar vhodné počasie, palmu presunieme von a pokračuje opäť v raste. Nevystavujte palmu pri presunoch prudkým svetelným a teplotným zmenám, budete mať tak palmu v lepšej kondícií.

Trachycarpus fortunei
Trachycarpus fortunei

Špecifické požiadavky pre rastliny:

Chamaerops humillis, Sabal minor, Nannorrhops ritchiana, Rhapidophyllum hystrix, Trithrinax campestris a taktiež juky

Rastliny pochádzajúce z veľmi suchých oblastí najmä počas zimy, preto odporúčame tieto rastliny vysádzať do dobre odvodneného a vyvýšeného miesta. Vykopanú jamu nestačí vysypať vrstvou štrku alebo inou priepustnou vrstvou, ale celá drenážna časť musí byť odvodnená mimo koreňový systém, preto aby prebytočná voda mala kam vytiecť a nehromadila sa na dne jamy (v oblasti koreňov). Pri výsadbe dbáme teda na dôkladnú drenáž, pretože nahromadená voda len v štrkovom lôžku bez vyvedenia by počas zimy palmám neprospievala. Čím dôkladnejšie drenáž spravíme, tým lepšie budú rastliny prosperovať.
Rastliny vysadené vo voľnej pôde zimujeme podľa nárokov pre konkrétny druh.

Nezabúdajte nato, že my nedokážeme zaručiť, že po zime budú Vaše rastliny v stave aký ste si predstavovali. V najväčšej miere jej stav môžete ovplyvniť práve vy s Vašou pozornosťou a starostlivosť.

Objednajte si originálne príslušenstvo na ochranu rastlín, čo Vám zjednoduší balenie.