Kategória: Uncategorized @sk

JOCHOVEC – voňavý poklad pre včely aj záhradu

Keď letné slnko rozpáli záhrady a mnohé kvety už odkvitajú, objaví sa nenápadný, no o to vzácnejší hrdina – Jochovec (Clethra). Tento elegantný a intenzívne voňavý ker patrí medzi málo známe, no o to cennejšie druhy pre ekologické záhrady, včelárske stanovištia i pre každého, kto túži po neskorom kvitnutí plnom sladkej vône a života.

Jochovec je opadavý, stredne veľký ker pochádzajúci zo Severnej Ameriky, najčastejšie známy pod názvom Clethra alnifolia – jochovec jelšolistý. Rastie prirodzene na okrajoch lesov, na vlhkých lúkach a pri brehoch potokov, čo naznačuje, že mu vyhovujú mokrejšie stanovištiach. V posledných rokoch si však nachádza svoje miesto aj v moderných prírodných a ekologických výsadbách, kde dokazuje, že krása a funkčnosť môžu ísť ruka v ruke.

Vzrast a priestorové nároky

Clethra je kompaktný ker, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 1,5 až 2 metre, výnimočne, ak má dostatok vody až 2,5 – 3m. Do šírky sa rozrastá podobne, pričom vytvára prirodzený guľovitý alebo jemne rozložitý tvar. Vzhľadom na hustý koreňový systém, je dobré ponechať mu aspoň 1,5 metra priestoru do šírky. Ročný prírastok sa pohybuje medzi 20 až 30 cm, takže ide o ker s vyváženým tempom rastu, ktorý je ľahko udržiavateľný.

Kvitnutie, vôňa a vzhľad

Jochovec je známy svojou mimoriadne intenzívnou, vanilkovou vôňou počas kvitnutia, ktorá priťahuje nielen ľudí, ale aj nespočetné množstvo opeľovačov. Jeho dlhé, vzpriamené až jemne previsnuté súkvetia sa objavujú v júli až auguste. Kvety sú malé, biele, pri niektorých kultivaroch aj ružové a usporiadané do husto nabitých klasov dlhých 10–15 cm. Listy sú elipsovité, sviežo zelené, s jemne zúbkovaným okrajom, na jeseň sa krásne vyfarbujú do žltých až oranžových odtieňov, čo mu pridáva ďalší dekoratívny efekt.

Výhody a využitie

Jochovec je ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú neskoré kvitnutie, medonosnú a nektarodajnú drevinu ako cenný zdroj potravy pre včely, čmeliaky a motýle. Tiež pre výsadbu do prírodných a vlhších stanovíšť – výborne sa hodí k papradiam, hostám či trávam, ale aj k jazierkam, alebo na brehy potokov a dobre rastie v kyslých pôdach, čo umožňuje jeho kombináciu s rododendronmi, vresmi či čučoriedkami a zároveň je perfektne odolný voči škodcom a chorobám. Jochovec sa využíva aj ako solitérny ker, ale aj v skupinových výsadbách, živých plotoch či ako súčasť včelárskych pasienkov.

Stanovište a nároky na pôdu

Najradšej má polotieň až slnko – v polotieni kvitne dlhšie, na slnku intenzívnejšie; mierne kyslú až neutrálnu pôdu – neznáša vápenaté podložie; vlhkú, dobre priepustnú pôdu – slabo rastie v dlhodobo suchých, ťažkých pôdach. Zaujímavosťou je, že jochovec zvláda v priepustných pôdach aj dočasné zaplavenie.

Rez a údržba

Clethra nevyžaduje pravidelný rez, no veľmi dobre ho znáša. Rez sa vykonáva na jar, ešte pred pučaním. Keďže kvitne na mladom dreve, jemné zrezanie podporí hustotu a kvitnutie. Dobre znáša aj spätný rez, takže je možné ho udržiavať v menších rozmeroch alebo formovať podľa potreby. Po odkvitnutí sa môžu súkvetia odstrániť, no nie je to nevyhnutné – rastlina si zachová estetický vzhľad aj bez toho.

V záplave známejších druhov letného kvitnutia v záhradách, ako sú hortenzie či tavolníky, ostáva jochovec často prehliadaný. A predsa ponúka kombináciu vlastností, ktoré ho robia jedinečným: neskoré kvitnutie, podmanivá vôňa, výnimočná medonosnosť, dekoratívnosť počas celého roka, odolnosť a nenáročnosť. Pre včelárov je jochovec výborným doplnkom k typickým letným a neskoro kvitnúcim včelárskym drevinám. Pre záhradkárov zase krásnou a užitočnou rastlinou, ktorá do záhrady vnesie nielen farbu, ale aj vôňu a život. Ak hľadáte drevinu, ktorá bude zároveň skvostom pre oči, pastvou pre včely a radosťou pre dušu – jochovec je správny výber.

Clethra alnifolia ‘Hummingbird’ – kompaktný voňavý zázrak do malých záhrad

Medzi najobľúbenejšie kultivary jochovca jelšolistého patrí nepochybne ‘Hummingbird’ – nízka, bohato kvitnúca odroda, ktorá vďaka svojmu menšiemu vzrastu nájde miesto aj v menších záhradách, nádobách, vresoviskách či popri chodníkoch.

‘Hummingbird’ dorastá do výšky len 1 -1,5m a šírky približne 1–1,2 m, čím sa radí medzi najkompaktnejšie formy jochovca. Napriek svojmu nižšiemu vzrastu ponúka rovnaké množstvo kvetov ako väčšie formy a to vďaka hustejšiemu usporiadaniu. Na prelome júla a augusta rozkvitajú smotanovo biele kvety s príjemne vanilkovo-sladkastou vôňou. Ak je pekné počasie a nie je príliš sucho kvitne až do septembra. Listy sú 4-5cm dlhé, stredne až tmavozelené, veľmi lesklé, jemne pílkaté. Kvitne na mladých výhonoch, takže ak chcete ker tvarovať alebo zmladiť, odporúčame skoro na jar pred pučaním. Tento kultivar bol ocenený za krásu a spoľahlivosť anglickou Kráľovskou záhradníckou spoločnosťou v roku 2017. Najlepšie prospieva v miernom polotieni s dostatkom vlahy, ale zvládne aj plné slnko. Dočasne zvláda aj premokrenie a ílovitú pôdu, no neznáša sucho behom ktorého nekvitne ani moc nerastie. Mrazuvzdorný do -34°C.

Jochovec jelšolistý Clethra alnifolia ´Hummingbird´
Jochovec jelšolistý Clethra alnifolia ´Hummingbird´

Clethra alnifolia ‘Ruby Spice’ je medzi jochovcami naozaj výnimočný najmä svojou sýtoružovou farbou kvetov, ktorá je u tohto rodu skôr raritou.

Jochovec jelšolistý Clethra alnifolia ´Ruby Spice´
Jochovec jelšolistý Clethra alnifolia ´Ruby Spice´

Ak túžite po jochovci, ktorý sa vymyká klasickému bielemu štandardu, ‘Ruby Spice’ je tým pravým kandidátom. Je to jeden z mála kultivarov s prirodzene ružovým kvetom, ktorý si zachováva sýtu farbu počas celého kvitnutia. Právom patrí medzi najobľúbenejšie odrody jochovca v moderných prírodných a včelárskych záhradách. Dorastá do výšky 1,5 – 2m a šírky približne 1,2 – 1,5 m. Vytvára kompaktný, vzpriamený a hustý ker, ktorý si drží pekný tvar aj bez pravidelného rezu. Kvitne v júli až auguste výraznými sýtoružovými klasmi, ktoré môžu byť dlhé 10–15 cm, sú silne aromatické, s medovo-sladkastou vôňou. V čase kvitnutia je ‘Ruby Spice’ doslova živým magnetom pre opeľovače. Najlepšie vyzerá v zmiešaných záhonoch, kde vyniknú jeho lesklé sviežo zelené listy a kvety prilákajú včely, čmeliaky aj motýle. Je nenáročný na pestovanie a hoci dobre znáša aj slnko, najlepšie sa mu darí v polotieni s vlhkou, kyslou pôdou. Mrazuvzdorný do -35°C.

Clethra barbinervis – ázijská sestra s nevšedným šarmom

Zatiaľ čo Clethra alnifolia pochádza zo Severnej Ameriky, jej ázijská príbuzná, Clethra barbinervis, má svoj pôvod v Japonsku, Kórei a Číne. Hoci sa v našich končinách vyskytuje oveľa zriedkavejšie, zaslúži si pozornosť pre svoju eleganciu, rozmanitý habitus a mimoriadnu dekoratívnosť počas celého roka. Na rozdiel od kompaktnejšieho jochovca jelšolistého, Clethra barbinervis môže v priaznivých podmienkach dosiahnuť výšku 3 – 4m a s vekom nadobúda stromčekovitý charakter. Má voľnejší, vzdušnejší habitus a často sa pestuje ako viackmenný ker až malý strom, ktorý vynikne ako solitér.

Zvlášť atraktívna je jeho olupujúca sa kôra – v dospelosti sa odlupuje v tenkých prúžkoch a odhaľuje vrstvy v odtieňoch šedej, hnedej a ružovkastej, čím získava exotický, takmer až ázijský charakter. Kvitnutie je podobné ako pri C. alnifolia – nastupuje v priebehu júla až augusta. Kvety sú biele, usporiadané do dlhších, jemne previsnutých klasov, ktoré dodávajú rastline vznešený vzhľad. Vôňa je intenzívna, sladká a citrusovo-medová, takže aj C. barbinervis je mimoriadne atraktívna pre včely a opeľovače.

Rovnako ako jej severoamerická príbuzná vyžaduje kyslú a dobre priepustnú pôdu, vlhké stanovište, polotieň alebo rozptýlené svetlo, no zvládne aj slnečné miesta pri dostatočnej zálievke. Je ideálnym druhom do ázijských kompozícií, k papradiam, javorom či azalkám, ale tiež do včelárskych výsadieb s vyšším vizuálnym akcentom. Vďaka elegantnému vzrastu, kôre a jesennému sfarbeniu je atraktívna po celý rok. Pri výsadbe je vhodné ponechať jej viac priestoru – minimálne 2 m do šírky. Ročný prírastok je stredne rýchly, podobne ako pri C. alnifolia (cca 30 cm). Rez nie je nevyhnutný, no znáša ho dobre – môžeme tvarovať korunu alebo odstrániť slabé či prestarnuté výhony skoro na jar.

Clethra barbinervis je výborným doplnkom k C. alnifolia v záhrade – kým prvá zaujme hustým tvarom a kompaktnosťou, druhá osloví nadšencov stromčekovitých foriem, olupujúcej sa kôry a éterického vzhľadu. Obe však spája rovnaká nektarodajnosť, krása a ekologická hodnota. Vysadené spolu vytvoria harmonický duet, ktorý nielen poteší oko, ale aj pomôže prírode.

Tento článok bol tiež uverejnený v časopise Dymák 6/2025

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Jaseňovec metlinatý: Neskorý kvet pre prírodu i záhradu

V našej krajine je koniec leta obdobím, kedy príroda začína spomaľovať. Kvety postupne odkvitajú a ich farebné tóny sa vytrácajú. Avšak práve v tomto čase sa do popredia dostáva nenápadná, ale mimoriadne dôležitá drevina – jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata). Tento nádherný strom, ktorý si v minulosti našiel pevné miesto v našich mestách a parkoch, dnes pomaly mizne z povedomia. Pritom jeho význam a prínos, nielen pre človeka, ale aj pre prírodu, sú obrovské.

Nenáročný, odolný a prispôsobivý

Jedným z dôvodov, prečo bol jaseňovec metlinatý v minulosti často vysádzaný, je jeho odolnosť. Najlepšie sa mu darí na priamom slnku vo vlhkých, bohatých, hlbokých a dobre priepustných pôdach, no táto drevina výborne znáša suché podmienky, čím sa stáva ideálnou voľbou aj do oblastí s nižším množstvom zrážok. Okrem toho je mrazuvzdorný až do -30°C, čo ho robí vhodným na výsadbu aj v chladnejších častiach Slovenska. Dobre odoláva aj nepriaznivým podmienkam mestského prostredia, ako je znečistenie ovzdušia, horúčava či utlačenie a zasolenie pôdy.

Vďaka týmto vlastnostiam je jaseňovec výbornou alternatívou nielen do parkov a mestských alejí, ale aj do súkromných záhrad. Pre tých, ktorí disponujú menším priestorom, sú dostupné menšie kultivary alebo stĺpovité formy, ktoré si zachovávajú všetky výhody tohto stromu, no nezaberajú veľa miesta.

Listy sú nepárno perovito zložené, na okrajoch so zárezmi. Na jar pučí medzi poslednými drevinami a mladé listy sú bronzovej farby, postupne sa menia na svetlo zelenú, ktorú si udržia až do jesene, kedy sa opäť menia do oranžových až červených tónov. Ročný prírastok je 40 – 60cm, celková výška v dospelosti je okolo 10m a koruna je relatívne svetlá, okrúhla. Pri alejovej výsadbe sa odporúča vzdialenosť 4-6m.

Nenahraditeľný prínos pre včely a opeľovače

Jednou z najväčších predností jaseňovca metlinatého je jeho neskoré kvitnutie, ktoré je z hľadiska ekosystému nesmierne dôležité. Táto drevina kvitne v období od júla do augusta, keď väčšina stromov a kríkov už odkvitla a včely či iné opeľovače začínajú bojovať o posledné zdroje nektáru. Jeho jemné metlinaté súkvetia, z ktorých vyžaruje zlatistý nádych, sú doslova pastvou pre opeľovače.

Nektár a peľ, ktoré tento strom produkuje, sú na prelome leta a jesene nesmierne cenné. Pre včelárov predstavuje jaseňovec dôležitý zdroj podpory potravy v obdobiach, keď je iná potrava vzácna. Neskoré kvitnúce dreviny ako jaseňovec pomáhajú zabezpečiť kontinuitu potravy, čo je pre prežitie včelstiev kľúčové.

Estetika a užitočnosť v jednom

Jaseňovec nie je len funkčný strom – je to aj estetický skvost. Počas leta upútava pozornosť svojimi jemnými súkvetiami, ktoré pripomínajú zlaté metliny. Na jeseň sa jeho listy sfarbujú do žiarivých odtieňov žltej, čím pridávajú záhrade či parku špecifické čaro. Okrem toho má jaseňovec zaujímavé plody – nafúknuté tobolky, ktoré pripomínajú lampióny a sú žltej až bronzovej farby. Tieto plody ostávajú na strome aj počas zimy, čím dodávajú krajine nezvyčajný charakter a zároveň poskytujú útočisko drobným živočíchom.

Významná história, neistá budúcnosť

Za socializmu bol jaseňovec jednou z najviac preferovaných drevín v mestskom prostredí. Svojou nenáročnosťou a odolnosťou si získal pevné miesto v parkoch, školských záhradách či na sídliskách. Bohužiaľ, s postupom času sa od jeho výsadby začalo upúšťať a mnohé exempláre, ktoré zdobili naše krajiny, už dosiahli koniec svojho životného cyklu.

Dnes, keď čelíme výzvam spojeným s klimatickými zmenami, vysádzaním jaseňovca môžeme prispieť k obnove biodiverzity a podpore opeľovačov. Navyše, jeho schopnosť prispôsobiť sa širokej škále podmienok z neho robí strom budúcnosti.

Výzva pre dnešok? Návrat jaseňovca

Jaseňovec metlinatý je strom, ktorý si zaslúži druhú šancu. Jeho ekologický význam, estetická hodnota a nenáročnosť z neho robia ideálnu voľbu pre moderné záhrady aj verejné priestory. Je čas, aby sme túto drevinu opäť objavili a vysadili na miestach, kde môže priniesť úžitok – nielen nám, ale aj našim opeľovačom.

Investícia do výsadby jaseňovca nie je len estetickým rozhodnutím, ale aj krokom k podpore udržateľnosti a ochrane prírodných zdrojov. A keď sa jeho zlaté metliny rozžiaria na konci leta, budete vedieť, že ste sa rozhodli správne – pre prírodu, pre budúcnosť a pre krásu, ktorá pretrvá.

Tento článok bol tiež uverejnený v časopise Dymák 5/2025

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Živý plot – prirodzená bariéra pre súkromie, ochranu a estetiku záhrady

Živé ploty sú obľúbeným riešením pre ohraničenie pozemku, oddelenie jednotlivých častí záhrady, či vytvorenie súkromia. Ponúkajú aj ochranu pred vetrom, estetickú hodnotu a poskytujú útočisko pre vtáky, hmyz a ďalšie drobné živočíchy. Okrem toho dokážu tlmiť hluk, zachytávať prach a pomáhať pri regulácii mikroklímy v záhrade. Správne zvolený živý plot dokáže nahradiť klasický plot a zároveň priniesť množstvo výhod, pričom výber rastlín a spôsob výsadby výrazne ovplyvňujú vlastnosti a náročnosť údržby takéhoto plota. V závislosti od výberu rastlín môže živý plot plniť rôzne funkcie – od úplne nepriehľadných bariér cez voľne rastúce prírodné steny až po jedlé či kvitnúce živé ploty. Pri plánovaní je však dôležité zvážiť, ako často bude potrebné strihanie. Ak sa chcete vyhnúť častému strihaniu a udržiavaniu, ideálnou voľbou sú stĺpovité kultivary rastlín, ktoré prirodzene rastú úzko a do výšky. Tieto rastliny si zachovávajú kompaktný tvar a nevyžadujú pravidelné zastrihávanie do požadovanej šírky, ako je to pri klasických široko rastúcich druhoch.

Výhody živých plotov

1. Súkromie a ochrana

Jeden z hlavných dôvodov pre výsadbu živého plota je zabezpečenie súkromia. Husté listy a konáre vytvárajú prírodnú bariéru, ktorá chráni pred neželanými pohľadmi susedov a okoloidúcich.

2. Tlmia hluk a vietor

Živé ploty dokážu efektívne pohlcovať zvuk, čím znižujú hluk z ulice alebo okolitých domov. Husté porasty zároveň pôsobia ako vetrolam, znižujú silu vetra v záhrade, čo je výhodné najmä v otvorených a veterných oblastiach.

3. Prírodná krása počas celého roka

Vždyzelené druhy ponúkajú celoročný vizuálny efekt, zatiaľ čo listnaté druhy prinášajú sezónne zmeny farieb od jari do jesene.

4. Ekologický prínos

Živé ploty poskytujú úkryt a hniezdiská pre vtáky, pri kvitnúcich druhoch potravu pre opeľovače a zlepšujú biodiverzitu záhrady.

5. Regulácia mikroklímy

Listy rastlín odparujú vodu, čím mierne zvlhčujú vzduch a pomáhajú znižovať teplotu v okolí počas horúcich dní.

6. Možnosť jedlého živého plota

Niektoré druhy živých plotov prinášajú aj úžitok v podobe ovocia alebo plodov, ktoré sú jedlé pre ľudí alebo lákajú vtáctvo.

7. Nižšia údržba pri správnom výbere druhov

Pri vhodne zvolených stĺpovitých kultivaroch je nutnosť strihania minimálna.

Ako vybrať správny živý plot?

Pri výbere rastlín je dôležité zvážiť:

• Rýchlosť rastu – Rýchlo rastúce druhy sa rýchlo zapoja, no môžu vyžadovať viac údržby. Pomaly rastúce kultivary sú zvyčajne menej náročné na strihanie.

• Požadovanú výšku a šírku – Ak chcete udržiavať plot na konkrétnej šírke, treba zvoliť rastliny s prirodzene úzkym rastom.

• Stálozelené vs. opadavé druhy – Stálozelené druhy poskytujú súkromie aj v zime, zatiaľ čo opadavé druhy môžu byť atraktívne sezónnymi zmenami farieb.

• Odolnosť voči mrazu a chorobám – Niektoré druhy sú náchylnejšie na choroby, preto je dôležité vybrať odolné kultivary.

Stĺpovité kultivary – menej údržby, viac efektu

Moderné stĺpovité kultivary sú šľachtené tak, aby rástli prirodzene úzko a do výšky, čím výrazne redukujú potrebu častého strihania. Tieto rastliny rastú v užšom profile (70 – 100cm) a dosahujú výšku 2 – 4m. Strih je teda potrebný len minimálne, hlavne na reguláciu výšky alebo odstránenie výhonkov, ktoré presahujú požadovanú šírku.

Bežné živé ploty často vyžadujú pravidelné strihanie, pretože majú prirodzene širší rast. Ak zvolíme klasické široko rastúce druhy, ako napríklad vavrínovec lekársky ‘Novita’, je potrebné ich pravidelne formovať, aby si zachovali štíhly profil. Takéto druhy prirodzene dorastajú do veľkej šírky (3 – 4m) a výšky až 5m, takže ich údržba môže byť náročná.

Naopak, stĺpovité a úzko rastúce kultivary vavrínovca ako ‘Elly’, ‘Genolia’ alebo ‘Obelisk’ prirodzene dorastajú do šírky 70 – 100cm a výšky 2 – 3m, čo výrazne znižuje náročnosť na údržbu.

Výhody stĺpovitých kultivarov živých plotov:

✅ Prirodzene úzky rast – menšia potreba strihania

✅ Rýchla tvorba súvislého plota

✅ Lepšia údržba a menšie finančné/časové náklady na úpravu

✅ Možnosť výsadby na menšom priestore

Vzdialenosť výsadby živého plota

Správna vzdialenosť výsadby je kľúčová pre vytvorenie hustého, zdravého a dlhodobo udržateľného plota. Ak sa rastliny vysadia príliš husto, môže dôjsť k vzájomnému vytláčaniu, oslabeniu až vysychaniu rastlín, lebo nebudú mať dostatok priestoru pre korene a výhonky.

Odporúčaná vzdialenosť výsadby podľa rastového tvaru:

• Stĺpovité kultivary (napr. ‘Genolia’, ‘Elly’, ‘Obelisk’): 60–80 cm

• Širšie rastúce kultivary (napr. ‘Novita’): 80–120 cm

• Rýchlo rastúce listnaté druhy (napr. hrab, buk): 60–80 cm

• Ihličnaté živé ploty (napr. tis, cypruštek): 50–100 cm

Ak chcete dosiahnuť hustejší efekt rýchlejšie a máte dostatok priestoru, môžete rastliny vysadiť do dvoch radov v rozostupe 50–70 cm, čím sa živý plot zaplní rýchlejšie a bude nepriehľadný už v priebehu pár rokov.

Najlepšie stĺpovité kultivary na živý plot

1. Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) – kultivary ‘Genolia’, ‘Elly’, ‘Obelisk’

2. Krušina (Frangula alnus ´Fine Line´) – kvitne nenápadne a dekoratívna je najmä svojim úzkym zeleným listom.

3. Borovica čierna (Pinus nigra ´Green tower´) – zakrslý veľmi hustý stĺpovitý kultivar borovice dorastajúcej do 2m.

4. Baza čierna (Sambucus nigra ´Black Tower´) – kvitne ružovými ale aj bielymi kvetmi a koncom leta sa objavujú jedlé plody.

5. Muchovník jelšolistý (´Obelisk´) – krásne kvitne a prináša chutné jedlé plody.

6. Drieň obyčajný (‘Jolico’) – skoré, veľké jedlé plody, nenáročný na pôdu.

Doplnkové prvky pre živý plot

1. Kombinácia rôznych druhov

Živý plot nemusí byť tvorený len jedným druhom rastlín. Kombináciou viacerých druhov možno vytvoriť prírodný, pestrý a atraktívny efekt. Príklady:

• Stálozelené druhy + kvitnúce kríky (napr. vavrínovec + orgován)

• Listnaté + ihličnaté druhy (napr. buk + tis)

• Jedlé a úžitkové kombinácie (napr. arónia + muchovník + lieska)

2. Popínavé rastliny

Ak chcete živý plot obohatiť o ďalšiu vrstvu zelene alebo kvitnutia, môžete ho doplniť o popínavé rastliny ako vistéria, vlkovec, hortenzia popínavá alebo jazmín konfederačný.

3. Podrastové rastliny

Na okraje živého plota je možné vysadiť nízke kvitnúce trvalky, ktoré zabezpečia vizuálnu dynamiku a prilákajú opeľovače, napríklad bradavec, kocúrnik, perovskia.

Záver

Výber živého plota závisí od požiadaviek na súkromie, údržbu a estetiku. Stĺpovité kultivary ponúkajú skvelé riešenie pre nízkoúdržbové a efektívne živé ploty, ktoré si zachovávajú kompaktný tvar prirodzene. Pri správnom plánovaní a výsadbe môžu živé ploty poskytnú úžitok nielen majiteľom, ale aj prírode.

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Heptakodium jasmínovité – Strom, ktorý spája krásu a úžitok pre včely

Neskôr kvitnúce dreviny sú nenahraditeľnou súčasťou našich záhrad a krajiny. Nielenže sú dôležitým zdrojom potravy pre včely a ďalších opeľovačov v čase, keď iné rastliny už dávno odkvitli, ale zároveň prinášajú estetiku a ekologickú rovnováhu. Medzi takéto poklady patrí aj Heptakodium jasmínovité (Heptacodium miconioides), drevina, ktorá by si rozhodne zaslúžila viac pozornosti. Tento vzácny druh, pôvodom z Číny, je skutočným darom prírody, ktorý dokáže nadchnúť nielen svojou krásou, ale aj vôňou a praktickými vlastnosťami.

Heptacodium mic.

Krása, ktorá upúta po celý rok

Heptakodium jasmínovité je stredne veľký ker alebo malý strom, ktorý môže v našich podmienkach dorásť do výšky 3 až 5 metrov. Ročný prírastok je 40 – 80cm a veľmi dobre znáša rez, takže rastlinu môžete tvarovať podľa svojej potreby. Už na prvý pohľad zaujme svojím neopakovateľným vzhľadom. Jedným z jeho najväčších vizuálnych pôvabov je jeho dekoratívna kôra, ktorá sa odlupuje v jemných plátoch a odhaľuje svetlejšie vrstvy pod ňou. Tento efekt vytvára textúru, ktorá je pôsobivá počas celého roka, no najmä v zime, keď je strom bez listov.

Listy heptakodia sú lesklé, oválne, tmavozelené a v druhej polovici vegetačnej sezóny sa môžu objaviť aj fialové odtiene, čo pridáva stromu jemnú eleganciu počas vegetačnej sezóny. Hlavnou hviezdou však sú jeho kvety. Kvety sa objavujú koncom sezóny, zvyčajne od augusta až do októbra, čo z neho robí jeden z najneskôr kvitnúcich stromov v našich podmienkach. Sú drobné, krémovo biele a usporiadané v hustých súkvetiach, pričom ich jemná vôňa priťahuje včely, motýle a ďalších opeľovačov. Prvé kvety sa na kríku zvyčajne objavujú už v roku výsadby.

Po odkvitnutí a opade okvetných lístkov sa kalichy zväčšujú a sfarbia sa do sýto ružovej až purpurovej farby, zostávajú na strome a dodávajú mu dekoratívnu hodnotu až do prvých mrazov.

Odolnosť a nenáročnosť

Jedným z najväčších prekvapení heptakodia je jeho schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam. Táto drevina extrémne dobre znáša suché a slnečné stanovištia. V skutočnosti, čím viac slnka dostane, tým bohatšie kvitne, čo z neho robí ideálnu voľbu pre slnečné záhrady alebo miesta, kde iné stromy môžu bojovať s nedostatkom vody. Heptakodium je navyše mrazuvzdorné až do -27°C, takže ho môžeme bez obáv pestovať aj v našich klimatických podmienkach. Nie je náročné na pôdu, hoci preferuje dobre priepustné a mierne vlhké substráty. Tieto vlastnosti z neho robia drevinu, ktorú zvládne pestovať aj menej skúsený pestovateľ.

Ekologický a estetický prínos

Heptacodium mic.

V čase, keď väčšina tradičných kvitnúcich rastlín už ukončila svoj cyklus, včely a iní opeľovači zápasia s nedostatkom potravy. Práve tu prichádzajú na scénu neskôr kvitnúce dreviny ako heptakodium. Jeho kvety sú bohaté na nektár a poskytujú dôležitý zdroj energie v období, keď sa včely pripravujú na zimu. Vďaka tomu má heptacodium veľký význam pre biodiverzitu a ekologickú rovnováhu. Ak chcete prispieť k prirodzenej ochrane opeľovačov, vysádzanie neskôr kvitnúcich drevín je jedným z najúčinnejších krokov, ktoré môžete urobiť.

Okrem podpory opeľovačov a nenáročnosti je heptakodium aj mimoriadne dekoratívne. Jeho dlhé obdobie kvitnutia a zaujímavá kôra ho predurčujú na využitie ako solitér v záhrade. Môže byť tiež zasadený v skupinách, kde vytvorí nádherný kontrast s inými drevinami. Jeho výsadba má aj ekologický rozmer. Podporou neskôr kvitnúcich stromov a kríkov prispievame k zdravšiemu ekosystému a pomáhame bojovať proti úbytku opeľovačov, ktorý je dnes celosvetovým problémom.

Prečo si zaslúži miesto aj vo vašej záhrade?

Heptakodium jasmínovité je dokonalým spojením estetiky a úžitku. Ak hľadáte drevinu ktorá spestrí vašu záhradu, vydrží naše zimy, rozkvitne v čase keď sa iné dreviny pripravujú na koniec vegetácie, a zároveň podporí biodiverzitu, heptacodium miconioides je jasnou voľbou. Dajte šancu tejto na prvý pohľad nenápadnej, no mimoriadne prospešnej drevine a prispejte k zachovaniu prírodného bohatstva aj u nás.

Tento článok bol tiež uverejnený v časopise Dymák 3/2025

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Čo je kultivar

Často sa v našej praxi stretávame s tým, že zákazníci nerozumejú názvom rastlín, kontaktujú nás, že chcú napríklad základnú formu a nevedia ktorá z ponuky to je. Poďme si teda vysvetliť, ako to s tým názvami a kultivarmi rastlín je.

Čo je kultivar a ako vzniká?

Kultivar je termín používaný v záhradníctve, botanike a poľnohospodárstve na označenie konkrétneho kultivovaného variantu rastlín. Ide o rastliny, ktoré boli vyšľachtené alebo selektované na základe jedinečných vlastností, ako sú farba kvetov, tvar listov, odolnosť voči chorobám, výnos alebo rastové vlastnosti. Slovo „kultivar“ vzniklo spojením slov kultivovaný a varieta (varianta). Pri ovocných druhoch sa používa označenie odroda. Tieto rastliny zohrávajú významnú úlohu v záhradníctve, keďže prinášajú rôznorodosť a umožňujú pestovateľom prispôsobiť výber rastlín podľa ich potrieb a vkusu.

Píše sa za vedecký (botanický) názov obyčajným písmom s veľkým prvým písmenom a uzatvára sa do jednoduchých úvodzoviek. Príklad: Cedrus atlantica ´Glauca Pendula´. Teda Cedrus atlantica je základný botanický názov druhu a ´Glauca Pendula´ označuje konkrétny kultivar. Pokiaľ zákazník zháňa základný druh, tak ten pri správnom označovaní nikdy nemá názov v úvodzovkách.

Cedrus atlantica ´Glauca Pendula´

Ako vzniká kultivar?

Vývoj kultivaru je zložitý proces, ktorý zahŕňa vedomú selekciu, šľachtenie a rozmnožovanie rastlín s cieľom zachovať ich špecifické vlastnosti. Tento proces môže zahŕňať:

      1.   Selekciu z prírody

Niektoré kultivary vznikajú náhodou v prírode, kde sa v populácii objaví rastlina s výnimočnými vlastnosťami, napríklad nezvyčajnou farbou kvetov alebo lepšou odolnosťou. Tieto rastliny sa odoberú z prirodzeného prostredia a ďalej množia.

      2.   Kríženie rastlín

Kríženie je proces, pri ktorom sa kombinujú vlastnosti dvoch rodičovských rastlín. Pestovatelia zámerne opeľujú kvety vybraných rastlín, čím dosiahnu kombináciu požadovaných vlastností u ich potomstva. Tento spôsob je bežný pri vývoji nových okrasných a úžitkových druhov.

      3.   Mutácie (mutagenéza)

Mutácie vznikajú prirodzene alebo môžu byť umelo vyvolané napríklad chemickými látkami alebo žiarením. Ak mutácia vedie k želaným vlastnostiam, takýto jedinec sa rozmnoží, aby vznikol nový kultivar.

      4.   Tkanivové kultúry

Moderné technológie umožňujú pestovať rastliny z malých kúskov rastlinného pletiva v laboratórnych podmienkach. Tkanivové kultúry zabezpečujú, že každý nový jedinec má identické vlastnosti ako materská rastlina. Tento spôsob je obzvlášť vhodný pri množení vzácnych a pomaly rastúcich rastlinách.

Prečo sú kultivary dôležité?

Kultivary prinášajú mnoho výhod:

   •       Dekoratívny účel: Vyšľachtené pre krásu, zaujímavé tvary či farby, zdobia záhrady, parky a interiéry.

   •       Odolnosť: Niektoré kultivary sú špeciálne vyšľachtené na odolnosť voči škodcom, chorobám alebo nepriaznivým podmienkam.

   •       Produktivita: V poľnohospodárstve zabezpečujú vyššie výnosy, lepšiu chuť či dlhšiu skladovateľnosť plodín.

   •       Prispôsobenie lokalite: Šľachtenie umožňuje prispôsobiť rastliny podmienkam konkrétnej oblasti, čím sa zlepšuje ich rast a výnos.

Rozdiel medzi kultivarom a druhom

Druh je základnou biologickou jednotkou, ktorá zahŕňa všetky prirodzene sa vyskytujúce jedince s podobnými znakmi a schopnosťou vzájomne sa rozmnožovať. Kultivar je oproti tomu umelý koncept – výsledok ľudskej intervencie a šľachtenia, pričom jeho vlastnosti sa zachovávajú iba špecifickými metódami rozmnožovania, napríklad vegetatívnym množením.

Základné univerzálne pojmy pre kultivary:

Aurea – žltý

Glauca – modrý

Pendula – previslý

Variegata – biely okraj alebo časti listov

Curls/curly – kučeravé ihlice

Príklady kultivarov

Niektoré známe kultivary zahŕňajú:

   •       Magnolia ´Yellow Bird´: Najžltšia magnólia. Výsledkom šľachtenia sú sýto žlté kvety.

   •       Morus nigra ´Trnavská´: Najžiadanejší kultivar moruše čiernej. Vyznačuje sa veľkými (3 až 5cm), čiernymi plodmi.

   •       Pinus strobus ´Tiny Curls´: Trpasličí kultivar borovice so skrútenými, modro-zelenými ihlicami.

Magnolia ´Yellow Bird´
Magnolia ´Yellow Bird´
Morus nigra ´Trnavská´
Pinus strobus ´Tiny Curls´

Kultivary sú teda výsledkom dlhoročnej práce šľachtiteľov, ktorí prispievajú k rozmanitosti a kvalite našich záhrad, polí a sadov. Pochopenie toho, čo je kultivar a ako vzniká, nám umožňuje lepšie si vážiť pestované rastliny a oceniť úsilie, ktoré stojí za ich vývojom. Ak hľadáte unikátnu rastlinu do svojej záhrady, skúste si vybrať kultivar – výsledok kombinácie prírody a ľudskej kreativity.

Hľadajte, pestujte a objavujte jedinečnosť rastlín!

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Lipy: Stromy plné života, spájajú krásu, tradíciu a ekologický význam.

Lipa je jedným z najtradičnejších stromov strednej Európy a symbolom hlboko zakoreneným v kultúre aj prírode. Jej prítomnosť v parkoch, záhradách či na dedinských námestiach prináša nielen estetickú hodnotu, ale aj dôležité ekologické benefity. Lipy (rod Tilia) patria medzi najvýznamnejšie a najobľúbenejšie stromy našich krajín. Okrem ich majestátneho vzhľadu a nádhernej vône sú neoddeliteľnou súčasťou ekosystému, poskytujúc cenné zdroje pre včely a ďalšie opeľovače. V tomto článku sa zameriame na význam lipy, najmä jej druhy, ktoré prospievajú nielen včelám, ale aj ľuďom.

Lipa malolistá a veľkolistá – opory našich ekosystémov

Dva najznámejšie druhy lipy v strednej Európe sú lipa malolistá (Tilia cordata) a lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos). Tieto stromy sú dominantnými druhmi rodu Tilia v našich podmienkach. Prirodzene sa vyskytujú v lesoch, na lúkach a sú neodmysliteľnou súčasťou krajiny i miest.

Lipa malolistá často označovaná aj ako srdcovitá, je známa svojimi menšími listami s typickým srdcovitým tvarom. Kvitne zvyčajne v druhej polovici júna. Jej drobné kvety sú bohaté na nektár a lákajú obrovské množstvo včiel. Okrem včiel je tento strom prínosný aj pre iné druhy hmyzu, ako sú motýle či čmeliaky, čím podporuje biodiverzitu. Je odolný voči znečisteniu a dobre znáša mestské prostredie, čo z neho robí ideálny strom na výsadbu pozdĺž ciest alebo v mestských parkoch.

Lipa veľkolistá

Lipa veľkolistá kvitne už v prvej polovici júna, teda o niečo skôr a je známa svojimi väčšími listami a kvetmi. Rovnako ako lipa malolistá, aj tento druh ponúka bohatý zdroj nektáru, ktorý je základom pre výrobu vysoko ceneného lipového medu. Táto lipa je mohutnejšia a majestátnejšia, často sa vysádza v historických parkoch a na miestach, kde jej krása môže vyniknúť. Poskytuje hustý tieň, ktorý ocenia nielen ľudia, ale aj zvieratá v horúcich letných dňoch.

Tieto dva druhy spoločne zabezpečujú dlhšie obdobie kvitnutia, čím poskytujú potravu pre včely aj iné opeľovače v kľúčovom období roka.

Avšak existuje skupina líp, ktoré si zaslúžia rovnako veľkú pozornosť– lipy ktoré kvitnú neskôr.

Lipa mongolská a lipa Henryho – poklady neskorého leta

Okrem klasických druhov sú mimoriadne zaujímavé aj netradičné lipy, ktoré obohacujú náš ekosystém svojím neskorším kvitnutím. Kým lipa malolistá a veľkolistá kvitnú začiatkom leta, menej známe druhy, ako sú lipa mongolská (Tilia mongolica) a lipa Henryho (Tilia henryana), vynikajú neskorším kvitnutím. Tieto druhy sú ideálne pre pestovateľov, ktorí chcú zabezpečiť potravu pre opeľovače aj v období, keď už väčšina iných rastlín odkvitla.

Lipa Mongolská
(Tilia mongolica)

Lipa mongolská je fascinujúci druh pochádzajúci z Mongolska a severnej Číny. Je známa svojou schopnosťou rásť v drsnejších klimatických podmienkach, čo ju robí ideálnou voľbou pre oblasti s kolísavými teplotami a náročnejšími pôdnymi podmienkami. Dorastá do výšky 10 až 15 metrov, čo ju radí medzi stredne veľké stromy. Jej koruna je kompaktná, skôr zaoblená, a dosahuje šírku približne 6 až 10 metrov. Tento druh je preto vhodný nielen do parkov a verejných priestranstiev, ale aj do väčších záhrad. Jej listy sú laločnaté s jemnými zúbkami na okrajoch. Majú tmavozelenú farbu, ktorá sa na jeseň mení na krásne žlté odtiene.

Lipa mongolská Tilia mongolica
Lipa mongolská Tilia mongolica

Kvety sa objavujú neskôr, zvyčajne v druhej polovici júla. Sú veľmi bohaté na nektár, čo z nej robí výnimočný zdroj potravy pre včely a iné opeľovače v neskorom lete. Lipa mongolská preferuje hlboké, dobre priepustné pôdy, no toleruje aj menej kvalitné pôdy. Je odolná voči suchu a dobre zvláda aj znečistenie ovzdušia. Je nenáročná a po zakorenení nevyžaduje špeciálnu starostlivosť.

Lipa Henryho Tilia henryana
Lipa Henryho Tilia henryana

Lipa Henryho (Tilia henryana)

Lipa Henryho je elegantný a exotický druh pochádzajúci z Číny. Vyniká nielen svojím neskorým kvitnutím, ale aj estetickými vlastnosťami, vďaka ktorým je atraktívna pre záhrady a parky. Tento strom dorastá do výšky 8 až 15 metrov, pričom jeho koruna môže mať priemer 6 až 9 metrov. Má pomerne kompaktný habitus, ktorý sa dobre hodí aj do menších priestorov. Listy lipy Henryho sú skutočne jedinečné. Sú oválne, zúbkaté, jemne laločnaté a na okrajoch majú drobné chĺpky, čo im dodáva zamatový vzhľad. Ich farba je tmavozelená s jemným bronzovým odleskom, keď sú mladé. Kvety sú veľmi aromatické a objavujú sa koncom augusta, čím poskytujú včelám dôležitý zdroj nektáru v období, keď už väčšina rastlín odkvitla. Preferuje mierne vlhké, dobre priepustné pôdy bohaté na organické látky. Dobré odvodnenie je kľúčové, pretože neznáša zamokrenie. Obľubuje slnečné až polotienisté stanovište.

Rovnako ako lipa mongolská, aj tento druh je zvyčajne štepený, čo urýchľuje jeho nástup do kvitnutia.

Pri výsadbe oboch druhov je ideálne ponechať medzi stromami vzdialenosť 5 až 8metrov, aby sa ich koruny mohli prirodzene rozvíjať. Ako správne vysádzať rastliny nájdete v článku TU. Vďaka svojmu menšiemu vzrastu sú ideálne na výsadbu v záhradách, kde môže slúžiť ako okrasný aj užitočný strom. Ich pestovanie je jednoduché, a vďaka svojej odolnosti voči suchu, mrazom a znečisteniu sú vhodné aj na mestskú výsadbu. Ak hľadáte strom, ktorý je krásny, užitočný a zároveň nenáročný na starostlivosť, tieto lipy sú tou správnou voľbou.

Oba tieto druhy sú nielen prospešné pre včely, ale aj skvelou voľbou pre záhrady a parky, ktoré sa snažia ponúknuť rozmanitosť a predĺžiť obdobie kvitnutia.

Význam lipy pre opeľovače

Lipy sú pre včely a iné opeľovače neoceniteľným zdrojom potravy. Ich kvety sú bohaté na nektár a peľ. V čase kvitnutia lipy môžete pod stromami počuť neustále bzučanie, ktoré svedčí o jej dôležitosti v ekosystéme. Okrem včiel lákajú lipy aj motýle, čmeliaky a iný hmyz, čím podporujú biodiverzitu.

Význam lipy pre ľudí

      1.   Estetická hodnota a tieň:

Lipy sú mohutné stromy s hustou korunou, ktorá poskytuje prirodzený tieň. Ich majestátny vzhľad je neodmysliteľnou súčasťou historických námestí, parkov či alejových výsadieb.

      2.   Vôňa a atmosféra:

Počas kvitnutia lipy napĺňajú svoje okolie nezameniteľnou sladkastou vôňou, ktorá pôsobí upokojujúco a priaznivo na psychiku.

      3.   Zdravotné využitie:

Lipový med patrí medzi najvyhľadávanejšie vďaka svojej aróme, chuti a množstvu zdravotných benefitov. Kvety lipy sa už stáročia používajú v ľudovom liečiteľstve. Lipový čaj pomáha pri nachladnutí, upokojuje nervy a podporuje spánok. Esenciálne oleje z lipových kvetov majú relaxačný účinok a sú súčasťou aromaterapie. Tiež môžeme kvety lipy využiť na prípravu sirupov a do rôznych limonád.

      4.   Ochrana pôdy a klímy:

Lipy svojím koreňovým systémom pomáhajú spevňovať pôdu a zabraňujú erózii. Ich listy absorbujú znečistenie z ovzdušia, čím prispievajú k zlepšeniu kvality prostredia.

      5.   Biodiverzita: Okrem včiel sú lipy domovom pre množstvo iných druhov hmyzu, vtákov, ale aj drobných cicavcov.

Prečo sadiť lipy?

Lipy sú univerzálne stromy, ktoré spájajú ekologické, estetické a kultúrne hodnoty. Sú ideálnym riešením pre každého, kto chce podporiť opeľovače, prispieť k ochrane životného prostredia a zároveň si užívať atmosféru, krásu a tieň, ktoré tieto stromy poskytujú. Výsadba lipy je teda investíciou do budúcnosti – pre nás, naše deti a všetky živé tvory, ktoré sú závislé na prírode.

A prečo sadiť neskoro kvitnúce lipy? Neskoro kvitnúce lipy sú oveľa viac než len dekoratívne stromy. Ich neskoré kvitnutie napĺňa medzeru v potrave pre včely a opeľovačov najmä v čase, keď príroda už neponúka veľa nektáru a peľu. Výsadba týchto líp nie je len investíciou do krásy a estetiky, ale aj do budúcnosti, rovnako ako naše tradičné druhy.

Tento článok bol tiež uverejnený v časopise Dymák 2/2025

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Prečo mi žltne cykas?

Prečo mi počas zimy žltne cykas?

Toto je asi jedna z najčastejších otázok, ktoré si pokladá veľa začínajúcich pestovateľov cykasov. Najčastejšie práve počas zimy. Je to veľmi častý jav. Poďme si teda vysvetliť prečo tomu tak je a ako cykas správne zimovať. Aby sme pochopili princíp, musíme najprv vedieť odkiaľ cykasy pochádzajú a aké majú počas zimy v prirodzenom prostredí podmienky.

Pôvod cykasu japonského (Cycas revoluta)

Cykas japonský pochádza z juhu Japonska, konkrétne z ostrovov Kjúšu a Rjúkjú, ako aj z niektorých oblastí Číny a juhovýchodnej Ázie. Táto rastlina sa prirodzene vyskytuje v subtropických a tropických oblastiach, kde rastie na dobre odvodnených pôdach a na svahoch. Hoci je známy ako „japonský“, oblasť jeho rozšírenia presahuje hranice samotného Japonska. Vďaka svojej odolnosti a estetike sa dnes pestuje aj v mnohých ďalších krajinách ako dekoratívna rastlina. Aj keď vyzerá a často sa radí práve medzi palmy, nejedná sa o palmu, je skôr príbuzný papradiam. Preto aj starostlivosť o cykasy je trošku odlišná.

Cykas japonský (Cycas revoluta)
Cykas japonský (Cycas revoluta)

Aké je počasie, teplota a dĺžka dňa počas zimy v jeho prirodzenom prostredí?

Napríklad na juhu Japonska (ostrovy Kjúšu a Rjúkjú) panujú počas zimy mierne subtropické podmienky. Priemerná denná teplota je tu 10 až 15°C a nočné teploty okolo 5 až 10°C. Minimálna teplota zriedkavo klesne pod nulu, ale môže dosiahnuť aj krátkodobé mrazy (−2°C až 0°C). Tieto oblasti majú teda mierne zimy, no cykas je do istej miery odolný a ak je dobre chránený zvládne krátke poklesy teploty pod bod mrazu. Preto je možné ho pestovať aj v miernych pásmach s podobnými zimnými podmienkami, ak je zabezpečená ochrana pred dlhodobým mrazom.

V jeho prirodzenom prostredí sú dni počas zimy kratšie, ale stále dlhšie ako v miernych pásmach. Denné svetlo je ovplyvnené zemepisnou šírkou. Najkratší deň (zimný slnovrat, okolo 21. decembra) má približne 10 hodín (približne od 7:00 do 17:00). Priemerná dĺžka denného svetla počas zimy je 10–11 hodín. Aj keď sú dni kratšie, slnečné žiarenie je často intenzívnejšie ako v miernych pásmach, pretože tieto oblasti majú subtropické podnebie. Počas zimy býva relatívne veľa jasných dní, čo znamená, že rastlina má dostatok svetla na udržanie svojho metabolizmu. Cykasy sú navyše prispôsobené na nižšie svetelné podmienky, takže im tento režim počas zimy neprekáža.

Príčina žltnutia cykasov

Najčastejšie žltnutie listov nastáva práve pri zimovaní v interiéri, kde je teplota pomerne vysoká (často nad 20°C, celodenne) a s kombináciou krátkych dní a teda aj s nedostatkom svetla je práve toto jedna z príčin. Je preto dôležité v takýchto podmienkach zabezpečiť čo najväčší prísun svetla a umiestniť ho čo najbližšie k oknu. V druhom kroku treba cykasu počas zimy znížiť zálievku na minimum. Prehnaná zálievka je ďalším dôvodom žltnutia. Cykas kvôli krátkym dňom nestíha vodu spotrebovať a odparovať, čo má za príčinu opäť žltnutie.

Cykas japonský (Cycas revoluta)
žltnutie cykasu počas zimy

V prípade, že vieme zmierniť zálievku, zabezpečiť maximálny prísun svetla a znížiť teplotu (pod 20°C) vhodným umiestnením v rámci interiéru, je to pre cykas ideálna kombinácia! S predlžovaním dní sa situácia zlepšuje. Počas vegetácie platí, čím viac svetla a tepla cykas má, tým viac vody spotrebuje. Naopak, čím menej má cykas svetla a tepla v zime, tým menej vody spotrebuje.

Ďalšou z možností (okrem zimovania v interiéri) je cykas počas zimy umiestniť do chladnej miestnosti (pivnica, garáž, nevykurovaná miestnosť) a priblížiť sa domovskému prostrediu. Takéto zimovanie môže byť pri teplote od 0°C do 10°C, samozrejme takmer bez zálievky. Pri takto nízkej teplote, vie cykas pomerne dobre prečkať zimu aj v tme, kedy v listoch neprebieha fotosyntéza, alebo s minimálnym svetlom. Treba si však uvedomiť, že s rastúcou teplotou (nad 12°C) sa začne rastlina postupne prebúdzať a treba zintenzívniť svetelné podmienky aj zálievku. Ak sú už koncom zimy vonku vhodné podmienky a nehrozia mrazy, je najlepšie rastlinu čím skôr presunúť.

Samozrejme môže byť za príčinou žltnutia listov cykasu aj:

  • nedostatok živín – čomu by sme mali predchádzať pravidelným hnojením počas vegetačnej sezóny
  • škodcovia – odoberajú živiny najčastejšie z listov, je to viditeľné a zrejmé, treba použiť vhodný postrek
  • veľmi prudké zmeny podmienok alebo teplôt

Často sa uvádza v iných zdrojoch ako príčina žltnutia listov aj šok z presadenia, no cykas znáša presadenie veľmi dobre. Jedná sa skôr o spomínaný prebytok vody. Pretože nový ešte neprekorenený substrát nasiakne pomerne veľa vody, ktorú nevie rastlina spotrebovať, keďže v ňom nemá ešte koreňový systém a teda jedná sa o prebytok vody. Je lepšie preto cykas presádzať počas obdobia rýchleho rastu a to od jari do neskorého leta.

Ak sa objavujú žlté fľaky a škvrny počas vegetačnej sezóny.

Cykas japonský (Cycas revoluta)
spálené listy cykasu od slnka
Cykas japonský (Cycas revoluta)
spálené listy cykasu od slnka

Ďalšiemu náhlemu žltnutiu listov pri cykasoch môže dochádzať počas sezóny, kedy nastúpia prudko horúce a slnečné dni a listy mu spáli slnko. Cykas si vie pomerne dobre zvyknúť aj na priame slnečné lúče, ale treba ho privykať postupne. Prudká zmena stanoviska končí práve spálenými listami, ktoré už často nevie zregenerovať a môžu až zaschnúť (ako na fotke).
Preto treba cykas presúvať postupne. Z tieňu do polotieňu, až na ostrejšie slnko.

Keď si to teda zhrnieme, vieme, že rastlina pochádza z teplých oblastí, kde je pomerne veľa UV žiarenia a majú dlhšie dni celoročne. Preto cykas v našich končinách kde je počas zimy krátky deň a málo UV žiarenia trošku trpí. No vie toto obdobie pomerne dobre prečkať, avšak treba dodržať zásady ktoré sme si spomenuli.

V prípade, že sa kompletnému zožltnutiu a následnému odumretiu listov nepodarí zabrániť, kmeň môže ešte stále žiť.  Kmeň je zhrubnutý, drevnatý a slúži na uchovávanie vody a živín, ak je pevný a zdravý, má vysokú šancu na regeneráciu a vytvorenie nových listov na jar alebo v lete, teda regenerácia môže trvať niekoľko mesiacov. Dôležité je zabezpečiť správne podmienky, najmä teplo a svetlo (cykas potrebuje dostatok svetla, najlepšie rozptýlené, a teplotu nad 15°C),  obmedzenie zálievky (nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu, zalievajte len vtedy, keď je substrát úplne suchý), trpezlivosť (cykasy rastú pomaly, a nové listy sa zvyčajne objavujú raz alebo dvakrát ročne, najčastejšie na jar alebo v lete).

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Prečo sú rastliny v črepníkoch lepšou voľbou ako voľnokorenné?

Výsadba rastlín je kľúčovým krokom pri tvorbe krásnej záhrady, ale aj pri vytváraní príjemného prostredia na vašom pozemku. Dôležitým rozhodnutím, ktoré budete musieť urobiť, je výber medzi voľnokorennými rastlinami a rastlinami v črepníkoch. Obidve možnosti majú svoje výhody, ale rastliny v črepníkoch sa vo väčšine prípadov ukazujú ako výhodnejšie. V tomto článku sa pozrieme na rozdiely medzi týmito dvoma typmi rastlín, ich výhody a nevýhody, a ukážeme vám, prečo by ste mali zvážiť investíciu do rastlín v črepníkoch.

Voľnokorenné rastliny: Výhody a nevýhody

Voľnokorenné rastliny sú rastliny, ktoré sú predávané bez pôdy okolo koreňov. Tieto rastliny sa zvyčajne predávajú počas obdobia vegetačného pokoja, teda na jeseň alebo na jar, keď rastlina ešte nie je v aktívnom raste. Aj keď sú voľnokorenné rastliny populárne, najmä pri výsadbe stromov a kríkov, v niektorých prípadoch môžu mať určité nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť.

Výhody voľnokorenných rastlín:

1. Nižšia cena: Voľnokorenné rastliny sú zvyčajne cenovo výhodnejšie ako rastliny v črepníkoch. Tento cenový rozdiel môže byť lákavý pre záhradníkov, ktorí majú obmedzený rozpočet.

2. Širší výber: Počas obdobia predaja voľnokorenných rastlín (na jeseň alebo na jar) môžete nájsť širší sortiment rôznych druhov rastlín a stromov, ktoré sú dostupné v tejto forme.

voľnokorenné stromy

Nevýhody voľnokorenných rastlín:

1. Obmedzené obdobie výsadby: Voľnokorenné rastliny je potrebné vysádzať v určitom období, keď nie je zem zamrznutá, obvykle na jeseň alebo na jar. To znamená, že máte len obmedzený čas na výsadbu, čo môže byť nevýhodné, ak plánujete svoju záhradu počas iných mesiacov.

2. Citlivosť na stres: Po výsadbe sú voľnokorenné rastliny náchylnejšie na stres spôsobený zmenami v prostredí, ako je nadmerné sucho alebo príliš nízke teploty. Preto je potrebné venovať väčšiu pozornosť ich starostlivosti, aby sa minimalizoval negatívny vplyv týchto faktorov na ich prežitie.

3. Dlhší čas na zakorenenie: Voľnokorenné rastliny nemajú pôdu okolo koreňov, čo môže spôsobiť, že sa im bude ťažšie adaptovať na nové prostredie. Po výsadbe môže trvať dlhšie, kým sa zakorenia a začnú rásť. To znamená, že po ich výsadbe môže byť potrebné dlhšie obdobie na to, aby sa stali silnými a zdravými rastlinami.

4. Poškodenie koreňov: Ak sa voľnokorenné rastliny nezasadia správne, hrozí riziko poškodenia koreňov, čo môže ovplyvniť ich rast a zdravie. Tento proces výsadby môže byť náročný, najmä pre menej skúsených záhradníkov.

Rastliny v črepníkoch: Prečo sú lepšou voľbou?

Rastliny v črepníkoch sú predpestované v nádobách s pôdou, ktorá chráni ich korene pred vonkajšími podmienkami. Tieto rastliny môžu byť vysadené kedykoľvek počas roka, pokiaľ nie je zem trvalo zamrznutá. Vzhľadom na svoje výhody sa rastliny v črepníkoch ukazujú ako lepšia voľba pre väčšinu záhradníkov, najmä tých, ktorí hľadajú flexibilitu, vyššiu úspešnosť pri výsadbe a jednoduchšiu starostlivosť o rastliny.

Výhody rastlín v črepníkoch:

1. Celoročná výsadba: Rastliny v črepníkoch môžete vysádzať počas celého roka, ak nie je zem zamrznutá. To znamená, že máte oveľa viac flexibility pri plánovaní výsadby a môžete si vybrať optimálne obdobie pre rastliny.

2. Vyššia ujateľnosť: Rastliny v črepníkoch majú väčšiu šancu na prežitie po výsadbe. Ich korene sú už chránené pred vonkajšími podmienkami, čo znamená, že rastlina je menej náchylná na stres z vysádzania. Po výsadbe sa jednoducho prispôsobí novým podmienkam a začne rásť.

3. Rýchlejšie zakorenenie: Korene rastlín v črepníkoch sú už rozvinuté a pripravené na rast. Po výsadbe majú lepšie podmienky na rýchle zakorenenie v novom prostredí. Na rozdiel od voľnokorenných rastlín, ktoré môžu trpieť poškodením koreňov pri výsadbe, rastliny v črepníkoch sú menej vystavené riziku poškodenia.

korenený systém v črepníku zostáva bez poškodenia

4. Jednoduchšia manipulácia a výsadba: Výsadba rastlín v črepníkoch je jednoduchšia a menej náročná. Rastlinu jednoducho vytiahnete z črepníka, zasadíte do zeme a pokračuje v raste. Tento proces je rýchly a menej stresujúci pre rastlinu.

5. Rovnaký vzhľad a veľkosť počas roka: Rastliny v črepníkoch sú predpestované v stabilných podmienkach, čo znamená, že si zachovávajú svoju veľkosť a vzhľad počas roka. Ak chcete konkrétny druh rastliny v určitej veľkosti, rastlina v črepníku vám to umožní.

Nevýhody rastlín v črepníkoch:

1. Vyššia cena: Rastliny v črepníkoch bývajú zvyčajne drahšie ako voľnokorenné rastliny. Tento cenový rozdiel môže byť pre niektorých záhradníkov odstrašujúci, ale ak zohľadníte výhody, ktoré ponúkajú, cena sa často vyplatí.

2. Potrebná starostlivosť o zalievanie: Rastliny v črepníkoch potrebujú pravidelnú starostlivosť o zalievanie, najmä v suchších alebo slnečných podmienkach. Preto je dôležité zabezpečiť dostatočnú zavlažovaciu starostlivosť, najmä počas prvých mesiacov po výsadbe.

Kedy zvoliť rastliny v črepníkoch

Ak máte záujem o rastliny, ktoré sú menej náchylné na stres a majú vyššiu šancu na prežitie, rastliny v črepníkoch sú určite lepšou voľbou. Sú ideálne na výsadbu kedykoľvek počas roka, pokiaľ nie je zem zamrznutá, a poskytujú vám väčšiu istotu, že sa rastlina ujme a bude rásť bez problémov. Okrem toho, že sú odolnejšie a prispôsobivejšie, rastliny v črepníkoch sú tiež menej náchylné na poškodenie koreňov pri výsadbe. Ako správne vysádzať rastliny nájdete v článku TU.

Záver

Aj keď voľnokorenné rastliny môžu byť lacnejšie a ponúkajú širší výber počas sezón, rastliny v črepníkoch ponúkajú mnoho výhod, ktoré sa často vyplatia. Majú vyššiu úspešnosť pri výsadbe, lepšie zakorenenie, a sú flexibilné, pokiaľ ide o obdobie výsadby. Preto, ak chcete mať väčšiu istotu, že vaše rastliny sa ujmú a budú rásť silné a zdravé, investícia do rastlín v črepníkoch je rozhodne rozumnou voľbou.

Sekvojovec – vznešený velikán

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum) – Prenádherná dominanta a vzácnosť do záhrady!

Venujeme sa pestovaniu tohto nádherného stromu už niekoľko rokov. Dá sa povedať, že od našich začiatkov, teda približne od roku 2016. Za tento čas sme nadobudli mnoho skúseností ako sekvojovce pestovať, vysádzať a starať sa o ne. Preto sme sa rozhodli tieto riadky venovať práve tomuto stromu. Každého, kto ho vidí z bezprostrednej blízkosti tento strom upúta svojou mohutnosťou a dominanciou.

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
v Arboréte Mlyňany

Gigantický solitér do parkov a veľkých záhrad. Sekvojovec je niečím veľmi výnimočným a prináša do vašej záhrady nezvyčajný nádych.

Sekvojovec mamutí niekedy nazývaný aj ako Sekvoja obrovská, latinsky Sequoiadendron giganteum je ihličnatý strom z čeľade cyprusovité (resp. staršie z čeľade tisovcovité). Tento gigantický strom dosahuje výšku okolo 100 m a vek až 4 000 rokov a patrí medzi najstaršie dreviny na Zemi. Do Európy bol dovezený v rokoch 1853 – 1855 a bol hojne vysádzaný v zámockých parkoch ako okrasná drevina. Na Slovensku je známych niekoľko jedincov sekvojovca mamutieho aj ako chránených stromov. Niekoľko exemplárov sekvojovca sa nachádza aj v Arboréte Mlyňany, prípadne v botanickej záhrade v Banskej Štiavnici, taktiež skoro v každom väčšom parku.

Sekvojovec (Sequoiadendron giganteum) predstavuje dlhovekosť, robustnosť a botanickú pôvabnosť. Najmohutnejší strom na svete – známy z kalifornského pobrežia je skutočným pútačom pozornosti. Je to jeden z najvyšších a najväčších stromov na našej planéte. Sequia sempervirens rastie skôr do výšky a ešte sa zväčšuje, no sekvojovec sa výrazne rozširuje a mohutnie. Jeho kmeň môže dosiahnúť obvod až 17m.

Ihličie pozostáva z úzkych, špicatých ihlíc alebo ihličiek. Tie sú na mladých výhonkoch celoročne modrozelené a na starších stromoch tmavozelené. Sekvojovec je teda vždyzelený strom. Tento rod je aj geologicky veľmi starý, rástol tu už v čase, keď žili dinosaury (asi 225 miliónov rokov pred našim letopočtom). To z neho robí jeden z najznámejších, najmohutnejších, najimpozantnejších a geologicky aj botanicky najzaujímavejších stromov na Zemi.

Máte veľkú záhradu?

Ak áno, Sequoiadendron je krásny, široký a majestátny strom. V prvých rokoch ho môžete pestovať aj na balkóne v nádobe.

Nároky na pôdu?

Sekvojovce nie sú náročné na pôdu, rastú prakticky kdekoľvek, no ideálne pH substrátu je okolo 6,5. Najviac sa im darí v hlbokých pôdach, zložených z hliny a piesku. Potrebujú dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu. Substrát by mal byť neustále vlhký, no nie podmočený. V dlhodobo podmočenej pôde často odhnívajú korene.

Ako je mrazuvzdorný?

Mrazuvzdornosť sekvojovca je udávaná do -29°C, ale bol zaznamenaný prípad z Poľska, kedy vydržal -36°C bez poškodenia. Treba si uvedomiť, že mrazuvzdornosť akejkoľvek rastliny nie je udávaná ako konkrétne číslo alebo hodnota kedy rastlina uhynie ale vplýva na to veľmi veľa faktorov.

Mladým stromčekom (do 4-5 rokov) prekáža celodenné zimné ostré slnko, ktoré ich vysušuje, čo sa prejavuje žltnutím, zasychaním ihličia. V zimnom období tieto malé stromčeky môžete zakrývať čečinou alebo inou vhodnou zimnou ochranou. Často sa vedia však aj bez zakrytia s týmto rýchlo vysporiadať, no počas jarného obdobia budú pôsobiť menej efektne. Je lepšie ich preto vysádzať do polotieňa, aspoň počas zimy. Rastliny nad 1m netreba už nijako chrániť a stačí ich nechať voľne rásť.

Ako rýchlo rastie sekvojovec?

Rýchlosť rastu závisí od podmienok, čím kvalitnejšiu pôdu majú (s dostatkom živín a vlahy), tým rýchlejšie rastú. Pomalšie budú rásť napríklad v ťažkej ílovitej pôde, prípadne kamenistej pôde bez vody.

Sekvojovec spotrebuje naozaj obrovské množstvo vody, takže sa nemusíte obávať že ju vo voľnej pôde prelejete.

Treba sa vyvarovať trvale podmočeným pôdam, močiarom, alebo lokalitám s vysokou spodnou hladinou vody. Tu jednoducho sekvojovec rásť nebude.

Rýchlosť rastu je spočiatku pomalý, malé stromčeky do 60cm vedia mať prírastok 20-40cm za rok, ale ako si budujú koreňový systém ich prírastok sa rapídne zrýchľuje. Čím je strom väčší, tým má vyšší prírastok. Napríklad 2-4m strom v dobrých podmienkach vie mať prírastok aj 1,2m za rok.

Prvých 50 rokov rast zodpovedá rastu bežnej jedle, potom ho pomaly opúšťa z hľadiska hrúbky kmeňa a výšky rastu. Ak chcete, aby bola vaša sekvoja malá, môžete to urobiť orezaním a dokonca pestovaním sekvojovca ako bonsai.

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)

Prispôsobivosť

Sekvojovec sa dobre prispôsobuje domácej faune a flóre. Prispieva k biodiverzite a je známy svojou vysokou výnosnosťou dreva a odolnosťou voči klimatickým zmenám alebo lesným požiarom. Má totiž žiaruvzdornú kôru ktorá môže dosiahnuť hrúbku niekoľko desiatok centimetrov. Vtáky radi na týchto stromoch vysedávajú a hniezdia.

Výsadba, umiestnenie a nároky na vlahu

Pri výsadbe treba myslieť na priestor. Tento pri výsadbe maličký stromček bude raz naozaj veľký! A poriadne veľký! Preto už pri výsadbe treba na to myslieť. Dospelý strom vie mať koreňový systém veľký ako futbalový štadión. Takže výsadba pár metrov od domu alebo iného objektu nie je dobrý nápad 😊

Výsadba je vhodná od tienistého miesta, polotieňa, až po slnečné stanovisko. Tu treba myslieť iba na to, že napríklad rastlina umiestnená v tieni bude viac vytiahnutá, štíhlejšia, pretože sa ťahá za svetlom, je veľmi pravdepodobné že preto rýchlo prerastie okolie a ukáže sa v plnej sile. Pri tomto stanovisku je výhoda, že má rastlina veľa vlahy nakoľko okolie nevysušuje slnko. Sekvojovec taktiež veľmi dobre znáša slnečné stanovisko, ale tu treba klásť dôraz práve na dostatok vody. Čím slnečnejšie stanovisko vyberiete, tým viac vody treba rastline dodať. Dôležité je to najmä v prvých 2-5 rokoch. Akonáhle rastlina vytvorí dostatočný koreňový systém, nie je polievanie až také potrebné, vie si dostatok vody na rast už nájsť aj sama. Každopádne počas dlhotrvajúcich horúcich letných dní jej aj neskôr môžete zálievkou len pomôcť. Vyhnete sa tak prípadnému preschnutiu ihličia.

Môžem sekvojovec hnojiť?

Z vlastnej skúsenosti vieme, že sekvojovec je náchylný sa spálenie koreňov hnojením. Dávnejšie sme skúsili sekvojovce prihnojiť a zapracovali sme do pôdy granulovaný maštaľný hnoj. Už o pár dní bol viditeľný problém a rastliny sa z toho dlho spamätávali. Preto odvtedy sekvojovce nehnojíme a ani to neodporúčame. Dôležitejšie ako hnojenie je teda zvoliť  kvalitný, výživnejší substrát a dopriať im dostatok vody.

Pestovanie v kontajneroch

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum) koreňový systém

Rastliny v kontajneroch pestujeme v dostatočnom veľkom črepníku s výživnou pôdou. Dôkladne zalievame, no neprelievame. Pod kvetináčom neodporúčame mať misku, aby v ňom nezostávala prebytočná voda, nakoľko by to mohlo spôsobiť odhnitie koreňového systému. Sekvojovec môžete pestovať aj dlhodobo v kontajneri a jeho rast regulovať strihom. Je vhodný aj ako bonsaj.

Upozorňujeme, že sekvojovec neznáša premrznutie koreň. Preto počas zimy rastliny v kvetináči buď dočasne zasadíme spolu s kvetináčom do voľnej pôdy, alebo črepník zahrnieme pilinami/lístím. Takto zamedzíme výraznému premŕzaniu koreňového systému. Je možnosť rastlinu v črepníku na zimu odložiť aj do chladnej miestnosti. Tu je ideálne, aby teplota bola od 0°C až do 10°C. Platí, že čím nižšia teplota, tým lepšie. Substrát počas zimného obdobia udržujeme len mierne vlhký, nesmie preschnúť, no zároveň nesmie byť ani premočený.

Pozrieť ponuku sekvojovcov TU:

Evódia – včelí strom

Evódia hupehenská, Evodia hupehensis, Euodia hupehensis, Tetradium daniellii alebo aj bee bee tree, všetky tieto názvy patria tomuto najznámejšiemu neskoro kvitnúcemu včelárskemu stromu.

Evódia hupehenská (Evodia hupehensis syn. Tetradium daniellii)

Včely ho proste milujú!

Prečo tomu tak je?

Botanický názov bol kedysi Euodia hupehensis, no nedávny genetický výskum ho premenoval na Tetradium daniellii.
Malý atraktívny opadavý strom pochádzajúci z východnej Ázie, kde je známy aj ako tisíckvetý strom alebo zamatovo voňaví strom a včelári ho milujú. Je relatívne neznámy mimo záhradníckych kruhov, no zaslúži si širšie uznanie. Listy a kvety šíria sladkú vôňu, ktorá láka včely už z diaľky do bohatého „bufetu“.
V dospelosti dorastá do výšky 6-8m výnimočne 12m. V mladosti vo vhodných podmienkach (dostatok vlahy a vo výživnej a dobre priepustnej pôde) rastie rýchlosťou až 60 – 100cm ročne. V ťažšej pôde, prípadne bez vlahy sú prírastky podstatne menšie. Tmavozelené kožovité listy poskytujú svetlý tieň.  Dospelá rastlina je mrazuvzdorná do -32°C. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach. Čím slnečnejšie stanovisko, tým bohatšie kvitnutne. V anglicky hovoriacich krajinách je známa ako Bee Bee Tree teda Včelí strom. Strom je v auguste až septembri pokrytý množstvom veľkých plochých bielych súkvetí (15-25cm v priemere) pozostávajúcich z malých bielych kvietkov o priemere asi 0,5-1cm. Tieto kvietky sa postupne rozvíjajú práve v čase, keď kvitne veľmi málo iných stromov, čím vypĺňajú medzeru v prísune nektáru pre včely. Magicky preto priťahuje veľké množstvo opeľovačov a je vyhľadávaný chovateľmi včiel ako zdroj neskorého letného medu. Vynikne tiež vo veľkých záhradách, na otvorených priestranstvách a nemusíte byť ani chovateľ včiel. Typický je preň tichý hukot bzučiacich opeľovačov, čím na seba upozorní všetkých na blízku. Po kvetoch sa objavujú červenkasté tobolky so semenami, ktoré dodávajú krajine viac farby a sú zase obľúbenou potravou pre vtáky.

Rast: spočiatku krovinatý, neskôr ako strom so širokou, zaoblenou korunou. Je relatívne rýchlo rastúca

  • šírka – 8 až 12m
  • výška – 5 až 12m (zvyčajne do 8m)

Kvet: bohaté súkvetia, kvitne od ranného veku (od 5-8 roku života, samozrejme v závislosti od podmienok)

  • Farba kvetu – zelenobiela, biela
  • Priemer kvetu – 15 až 25cm
  • Vôňa – sladká

Plody: kožovité tobolky s 2 semenami

Listy: voňavé, kožovité, z vrchnej strany lesklé, 20-30 cm dlhé, tmavozelené a na jeseň jemne žlté

Kôra: hladká, sivá

Poloha: na čiastočnom alebo plnom slnku na okraji výsadieb, alebo ako solitér

Pôda: dobre odvodnená, humózna, neutrálna prípadne mierne kyslá

Koreň: hlboký

Mrazuvzdornosť: do -35°C

Priestor na výsadbu: 1 rastlina na 10m²

Samoopelivá

Tip na starostlivosť: Stromu sa darí vo vlhkej, úrodnej pôde, ktorá dobre odvodňuje a najlepšie sa jej darí na plnom slnku. Ako väčšina stromov, vyžadujú pravidelné zavlažovanie počas prvých rokov po výsadbe. Toto je obzvlášť dôležitý aspekt starostlivosti, keď je suché počasie. Po dôkladnom zakorenení znesú dospelé stromy sezónne sucho. Je zvyčajne bez škodcov a chorôb.

V prípade, že nemáte úplne vhodné predpoklady pre pestovanie evódie, alebo chcete mať vysadených viac druhov medonosných rastlín, naša ponuka včelárskych drevín je naozaj pestrá a zaujímavá. Druhy vhodné do suchých oblastí, bylinné druhy, nižšie alebo aj väčšie stromy.

Rastliny z aktuálnej ponuky evódie prípadne iných včelárskych drevín si môžete pozrieť TU: